Eldorádo

 

 

 

Už viac ako 400 rokov hľadajú dobrodruhovia v horách a džungliach Južnej Ameriky legendárne mesto Elorádo. Nik ho však nenašiel preto, že jednoducho nikdy nejestvovalo!

Ale príbeh o mieste preplnenom obrovským bohatstvom si stále uchováva svoju príťažlivosť. Ľudia sú posadnutí zlatom od vtedy, ako ho poznali. Dané je to aj tým, že zlato je vzácne, keďže doposiaľ bolo na celom svete vyťažšných asi 100 tisíc ton. Zlato je jeden z najstálejších kovov, nehrdzavie a nestráca svoj lesk. Dlho patrí preto medzi kovy kráľov a je tak symbolom bohatstva.

Zlato má však aj bájny zmysel práve v spojitosti s príbehom o rozprávkovo bohatom Eldoráde, kde sú vraj aj hrnce zo zlata. Celé generácie dobrodruhov sa vybrali hľadať toto slávne mesto, nakoniec však všetci zostali sklamaní, pretože sa hnali za preľudom.

Ako väčšina legiend, aj príbeh o Eldoráde má predsa len nejaké faktické opodstatnenie a jeho zrod sa dá aj presne datovať. V roku 1493 sa Kolumbus vrátil zo svojej veľkej cesty, počas ktorej naďabil na Ameriku. Rozprával o nekonečných zásobách zlata, ktoré tu videl a tak v Európe rozpútal obrovskú "zlatú" horúčku. V priebehu 50 rokov boli vydrancované nesmierne zdroje zlata mexických Aztékov i peruánskych Inkov. Každý, kto videl vykladanie lodí plných zlata nepochyboval, že v Novom svete stačí toto bohatstvo len pozbierať zo zeme.

V roku 1539 vstúpili Španieli na územie kmeňa Mu-iskov a založili tu mesto Bogotá. Od indiánov sa dopočuli o tradičnom obrade, kde sa na brehoch jazera Guatavity - ležiacom na severovýchode - nastoluje nový kráľ kmeňa, ktorého telo pokryjú celé zlatým prachom a ten sa potom premení na zlatého muža nazvaného El dorado. Potom muž nastúpi na plť a jeho dvorania mu k nohám skladajú zlato a smaragdy, potom k nemu pristúpia štyria náčelníci tiež vyzdobení zlatom a šperkami zo smaragdov, odplávajú do stredu jazera a tu do vody nahádžu všetko zlato a šperky ako obetné veci...

Predstava nesmierneho a naoko ľahko dostupného bohatstva Španielov ceľlkom posadla. Pokus vyloviť z jazera sieťami zlato i šperky bol márny. Bogotský obchodník Sépulveda sa týmto odradiť nedal a pokúsil sa jazero zbaviť vody. Najal si 8 tisíc indiánskych robotníkov, ktorí vyhĺbili na brehu obrovský zárez - viditeľný dodnes. Príval vody, ktorý sa do neho nahrnul, znížil hladinu jazera o 18 metrov, no steny výkopu sa zrútili a veľa robotníkov zahynulo. No Sépulveda mal aspoň čiastočný úspech! Svojmu kráľovi doniesol zlaté žezlo i smaragd o veľkosti slepačieho vajca.

O sto rokov neskoršie sa história začala meniť. Do príbehu pribudlo veľa vymysleného a zo zlatého muža nazývaného El dorado sa stalo rovnomenné mesto. Naviac - zmenila sa aj jeho poloha, raz sa hovorilo, že je na dolnom toku Orinoka, neskôr že je niekde v oblasti Amazonky, asi 2400 kilometrov od "zlatého" jazera.

Od roku 1799 do týchto oblastí začali nájazdy dobrodruhov, dokonca aj vedcov a učencov. V roku 1807 bol dokonca zverejnený výpočet, kde a v ktorom mieste sa v jazere zlato nachádza a tak začalo pátranie nanovo. Viac ako pravdepodobné však je, že valná väčšina zlatých predmetov bola ešte v 16. sotorčí odnesená do španielskej kráľovskej pokladne. Posledný významný pokus sa uskutočnil v roku 1912, kedy sa podarilo nájsť len také predmety, ktorých hodnota zďaleka nepokryla náklady na zemné práce...

(zdroj:očisfingy)