Hodiny

 

Vďaka tomu, že sme posadnutí presnosťou merania času, je pre nás ťažké pochopiť podstatný rozdiel medzi časom a meraním času prapredkov.

Pohyb tieňa okolo drevenej tyče zabodnutej v piesku meral čas presnejšie ako požadovala primitívna spoločnosť. Napríklad dohodnutý čas bol dĺžka tieňa 5 krokov. Ale ak sa slnko schovalo za mraky, schôdzka sa mohla predĺžiť aj o jeden či dva kroky. Taktiež nie všetci ľudia sú rovnako vysoký a nemajú rovnako dlhý krok. Ako sa tieto spoločnosti vyvíjali, zvyšovala sa aj dôležitosť presného merania času. Drevená tyč zabodnutá v piesku bola nahradená stabilne skonštruovanými a presne graficky spracovanými slnečnými hodinami, ktoré môžeme dodnes nájsť po celom svete.

Objavili sa v starom Egypte a Číne cca v roku 3000 pred naším letopočtom. Slnečné hodiny sa skladali zo žrde zapichnutej v zemi a slnko ako putovalo po oblohe, vrhajúci tieň na zemi ukazoval čas. I keď pri tomto spôsobe ukazovania času bol problém s dĺžkou tieňa, pretože v každom ročnom období je dĺžka tieňa iná, napriek tomu sa tento vynález veľmi rýchlo rozšíril. Aj keď sa týmto vynálezom nedal merať čas v noci, ľudia ho merali podobným spôsobom. Ľudia určovali čas tak, že hviezda prechádzala po svojej dráhe poza vysoký vbitý stĺp do zeme.

Presýpacie hodiny boli na tom istom princípe ako vodné hodiny. Dokonca obsluha bola jednoduchšia. Oheň sa síce nedal prelievať ani presýpať, ale ak človek zapálil sviecu, mohol kontrolovať ako plynie čas. Ale oheň aj ináč slúžil na meranie času.

V lampách s olivovým olejom odčerpával zásoby oleja a podľa toho, koľko ubudlo, sa dalo zistiť, ako plynie čas.

Mechanické hodiny s klesajúcim závažím na reťazi, so systémom ozubených koliesok regulujúcich chod stroja objavujú najpravdepodobnejšie v 9. storočí n. l. Prvé mechanické hodiny boli vežové. Hodiny iba odbíjali, ručičky pribudli postupne. Najprv hodinová, potom o dobrých 700 rokov minútová. Sekundová pribudla na hodiny až okolo roku 1800.

Predpokladá sa, že prvé mechanické hodiny uvádzané do chodu závažím sa objavili v dvanástom storočí. Do štrnásteho storočia sa znalosť hodín a ich mechanizmov rozšírila aj do Anglicka. Najstaršie zachované kostolné hodiny boli zhotovené pre katedrálu vo Wiltshirskom grófstve a pre katedrálu vo Wellse v Somersetskom gŕofstve. Postupne, behom nasledujúcich desaťročí, na hodinových vežiach, v ktorých boli umiestnené "vežové" hodiny, pribudol ciferník s ručičkou a čas mohol byť ukazovaný širokej verejnosti. Najskôr bola používaná len jedna ručička ukazujúca celé hodiny. Akonáhle bol však vretenový krokovací mechanizmus nahradený presnejším kotvovým krokom, pribudla na hodinách minútová ručička. Kyvadlové hodiny boli donedávna najpresnejšími mechanickými hodinami.

Ostatné hodiny zapadali do zabudnutia a rozvíjali sa len mechanické. Vzniklo nové povolanie - hodinár. Zostrojovali vežové hodiny, nástenné, stojace, kozubové, vreckové. Zručné ruky odborníkov zdokonaľovali výrobky, dávali im rozmanitý tvar. Hodiny sa stávajú predmetom umeleckého prepychu. 

Vrcholom pompéznosti boli orloje, radničné alebo vežové hodiny s komplikovaným mechanizmom, s pohyblivými figúrkami a bohatou výzdobou. Jedny také vznikli v roku 1490 na Staroměstskom namestí v Prahe. Zostrojil ich majster Hanuš, ktorý bol učiteľom matematiky na pražskej univerzite.

Vrchol rozvoja dosiahlo hodinárstvo na prelome 16. a 17. st. Koncom 17. a začiatkom 18. st. vznikajú prvé manufaktúry, začiatkom 19. st. prvé továrne na výrobu hodín a hodiniek a majstri strácajú na význame.

V roku 1919 vznikli náramkové hodinky a tak nastala éra náramkových hodiniek. Našli si miesto nielen na ruke, ale aj prste, krku. Ale hodinky sa nielen zmenšovali, ale aj zdokonalovali. Vyrábajú sa antimagnetické, zabezpečené proti otrasom a vode. V roku 1949 vznikli v USA prvé atómové hodiny. Objavili sa aj kremenné hodinky, ktoré sa za 30 rokov chodu dopustia nanajvýš jednej sekundy nepresnosti. Ešte spoľahlivejšie ako kremenné sú atómové a molekulové hodiny.

V roku 1972 pribudol ďalší zdokonalený typ. Kremenné hodiny nahradili iné, jemnejšie výbrusy kremeňa miniatúrnych rozmerov a 1,5 voltová batéria. Kremenné hodinky nemajú jedinú pohyblivú súčiastku. Najnovšie tipy nemajú dokonca ani číselník s ručičkami. Namiesto nich je ukazovateľ času. V hornom rade ukazujú číslice deň, v strednom hodiny a minúty, v dolnom sekundy. Tento druh sa nazýva digitálne hodinky. Sú nesmierne komplikovaným zariadením. Sú totiž elektronické hodinky, presnejšie, ich výroba spadá do náplne elektronického priemyslu. Hodinársky priemysel im dodáva len puzdro a firemnú značku.

(zdroj:gjar-po.sk, itasplus.sk)