Veľká Morava

... prvý spoločný štát našich predkov

Ide o tradičné označenie najstaršieho západaslovanského štátneho útvaru, prvého spoločného štátu predkov Čechov a Slovákov, ktorý sa vytvoril začiatkom 9. st. v južnej časti Moravy. Tu bol ekonomický a spoločenský vývoj najprogresívnejší a sem aj najďalej dospel medzikmeňový zjednocovací proces.

Priama súvislosť s niekdajšou Samovou ríšou nie je dokázaná. Na čele Veľkej Moravy stála dynastia Mojmírovcov, ktorá sa opierala o silnú vojenskú družinu; významnú pozíciu si zrejme udržala veľmožská aristokracia. Okolo roku 833 porazil Mojmír I. Nitrianske knieža Pribinu a pripojil k Veľkej Morave juhozápadné Slovensko. V 40.-50. rokoch 9. st. zosilnela snaha susednej východofranskej ríše o presadenie nadvlády nad silnejúcou Veľkou Moravou. Nový veľkomoravský panovník Rastislav (846 - 870) uznal formálnu vernosť východofranskej ríši, ale usiloval zároveň o upevnenie faktickej nezávislosti svojej zeme.

Roku 855 víťazne odrazil útok východofranských vojsk. V roku 863 povolal na Veľkú Moravu byzantskú misiu Konštantína a Metoda, aby položila základy samostatnej cirkevnej organizácie nezávislej od východofranských biskupov. Zavedenie slovanského písma a začiatok slovanskej literatúry znamenali prelom v duchovnej kultúre slovanských národov. Kríza Veľkej Moravy 870 - 871, porážka Ľudovíta II. a rozbroje medzi Mojmírovcami priviedli Veľkú Moravu krátko do priamej závislosti od východofranskej ríše, ale prekonaná bola nástupom Svätopluka (870 - 894). Za jeho vlády nadobudla Veľká Morava najväčší politický a kultúrny význam. Bolo zavŕšené vytváranie cirkevnej organizácie (od roku 880 arcibiskupstvo a dve biskupstvá, z toho jedno so sídlom v Nitre). K Veľkej Morave bolo pričlenené územie Čiech, Vislanov, oblasť hornej Odry, zrejme Panónie a Potisia a Svätoplukovu moc uznávali aj srbské kmene v Lužici. 

 

Svätopuk viedol úspešné boje s východofranskou ríšou a dosiahol uznanie samostatnosti Veľkej Moravy roku 874 mierom vo Forchheime s Arnulfom Korutánskym a roku 884 v Tullne dohodou s cisárom Karlom III. Tlstým. Svätopluk získal uznanie aj od pápežskej kúrie; roku 880 vydal pápež bulu Industriae tuae, ktorou vzal Veľkú Moravu pod svoju ochranu a schválil slovanské písmo a slovanskú liturgiu. 

Po Svätoplukovej smrti došlo v dôsledku dynastických sporov k vnútornej kríze Veľkej Moravy. Skôr než sa podarilo Mojmírovi II. zjednotiť štátne a cirkevné organizácie, bolo v rokoch 

905 - 6 Mojmírovo vojsko porazené Maďarmi, ktorí likvidáciou kniežacej družiny zničili Veľkú Moravu. Maďari svoje víťazstvo upevnili 4. 7. 907 porážkou vojska východofranskej ríše pri Bratislave.

Veľká Morava bola formujúci sa ranofeudálny štát. Jej jadro tvorili veľké sídelné centrá s hospodárskym zázemím (najvýznamnejšie Mikulčice, Uherské Hradište, Nitra). Podrobné svedectvo 

o vysokej hmotnej kultúre Veľkej Moravy podal archeologický výskum v povojnovom období. Štátna organizácia sa však na Veľkej Morave práve upevňovala; nebola dotvorená jednotná cestná sieť 

a daňový systém, ako bolo v neskoršom českom přemyslovskom štáte. Veľká Morava je význmnou etapou českých a slovenských dejín; boli v nej položené základy slovanskej vzdelanosti a literatúry, 

na jej politický a hospodársky odkaz nadväzoval v zmenených podmienkach český přemyslovský štát.

(zdroj:tahaky-referaty.sk)