V roku 1968 celá verejnosť túžobne očakávala zreformovanie dovtedy strohého a neľudského socialistického systému. Už od januára prebiehal obrodný proces, ktorého hlavným protagonistom bol prvý tajomník ÚV-KSČ - Slovák Alexander Dubček. Zahraniční pozorovatelia nazvali jeho pokusy ako o inštaláciu "socializmu s ľudskou tvárou" Po uvoľnení cenzúry v médiách a istých parciálnych pokrokoch vo verejnom živote prišlo kruté prebudenie.
Ráno 21. augusta 1968 asi 800 lietadiel, 600 tankov a 2000 kanónov piatich armád Varšavskej zmluvy prerušilo krásny sen o ostrove slobody, nezávislosti a neutrality. Nielen to, okupácia priniesla aj veľa ľudských životov, stovky zranených a tisíce zmarených poaugustových osudov...
Každý očakával vypuknutie tretej svetovej vojny, predpokladajúc ráznu odpoveď Američanov, ale našťastie takýto osudový scenár sa nekonal. Pravdepodobne by k tej tretej svetovej vojne vtedy ozaj došlo... Jedine čo americká vláda v augustovej protestnej nóte žiadala bolo, aby sa Sovietska armáda stiahla za demarkačnú čiaru pred Plzňou.
Prepadnutie Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968 piatimi armádami vtedajšej Varšavskej zmluvy bola najväčšia vojenská operácia po 2 svetovej vojne, aká sa uskutočnila v Európe. Povedané dnešnou rečou, išlo o akt najhrubšieho štátneho terorizmu, ktorý definitívne pošliapal zvrchovanosť suverénneho štátu v samotnom srdci Európy.
Proti vôli väčšiny spoločnosti bola Československu vnútená vláda malej skupiny servilných stalinistov, ktorí sa pričinili o neskoršiu morálnu, duchovnú, sociálnu, ekonomickú, kultúrnu, ekologickú i politickú devastáciu našej vlasti! Spôsob ich vládnutia postihol nielen desiatky tisíc ľudí, ktorí s okupáciou v zóne Berlínskeho múru nesúhlasili, ale aj státisíce úplne nevinných, ktorí boli príbuzní či sympatizanti protibrežnevovských rebelov.
Jedným z najznámejších politických aktov proti slobodnému mysleniu po auguste 1968 bolo zatknutie členov jazzovej sekcie Zväzu československých hudobníkov, ktorá bola dokonca členom Medzinárodnej jazzovej federácie pri hudobnej rade UNESCO! Boli to známi Plastic people of universe. Ako vidno i z tohto mizivého príkladu - okupácia postihla nielen politiku ale aj kultúru. Na Slovensku to boli mnohé neznáme jazzové a rockové kapely, ktoré sa zviditeľnili až po páde komunizmu.
Po auguste 1968 sa politický režim v bývalej ČSSR stal voči vlastným občanom oveľa agresívnejší a trúfalejší. Bol pošliapaný záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe podpísaný v Helsinkách 1.08. 1975. Bola znevážená Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN. Ba dokonca i samotná Varšavská zmluva a štvormocenské dohody o Berlíne a Spolkovej republike Nemecko. Až také dnes často zabúdané a bagatelizované dôsledky mala okupácia jadrovej superveľmoci ZSSR voči maličkému Československu.
Po tomto - pre kresťanov takmer Armagedone - nasledovala masová emigrácia a frustrácia. Len skutočne veriaci mali silu a odvahu čeliť presile vojenskej junty.
Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechávali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Po invázii nastala politika normalizácie. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Pádu totality sa Československo dočkalo až 17. novembra 1989, teda po 21 rokoch.
Bývalí sovietski vojaci a ich rodinní príslušníci spomínajú na pobyt u nás ako na dlhú a príjemnú dovolenku alebo lukratívnu služobnú cestu s dobrými diétami. Ich pocity nepriamo potvrdzuje aj ruské ministerstvo obrany. Nechce vojakov, ktorí slúžili v Československu, uznať za vojnových veteránov a priznať im príslušné výhody. Vpád do Československa v auguste 1968, to predsa nebola vojnová operácia, ale bratská pomoc, tak prečo veteráni!
"Pravým dôvodom okupácie Československa spojeneckými armádami 21. augusta 1968 neboli obavy, že demokratizácia krajiny povedie ku kontrarevolúcii či ohrozeniu socializmu, ale prípravy Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu a dlhodobo odmietavý postoj československých komunistov k požiadavke Moskvy, aby sa v ČSSR usídlilo niekoľko sovietskych divízií". Tvrdí to jeden z protagonistov Pražskej jari Věnek Šilhan, ktorý po internovaní Alexandra Dubčeka v Moskve šéfa československých komunistov v ČSSR dočasne zastupoval. V súčasnosti 81-ročný bývalý politik v rozhovore pre jeden z českých internetových serverov uviedol, že Sovieti chceli získať súhlas ČSSR s umiestnením niekoľkých svojich divízií už za éry prezidenta Antonína Novotného. Ten to však odmietal s tým, že občania by to nepochopili. Tézu Věnka Šilhana, že okupácia ČSSR v auguste 1968 súvisela s prípravami Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu, pripúšťa aj český historik Jiří Hoppe z ústavu dejín Akadémie vied ČR. Podľa jeho názoru v plánoch sovietskej generality bolo nielen umiestniť v ČSSR svoje vojenské jednotky, ale aj jadrové zbrane.
(zdroj: parfum.sk, čas.sk, internet)
Viem, že my, čo sme toto prežili, zabudnúť jednoducho nemôžeme. Naše deti a dnešná mládež však o tomto vedia minimálne alebo vôbec. Aj v ich záujme by sme ich mali informovať, aby tieto udalosti nezapadli do prachu dejín.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára