Aké bude počasie?

 

 

 chceme to vedieť dopredu!

 

Odjakživa sa zaujímame aké bude počasie dnes, zajtra, či o týždeň, keď pôjdeme na dovolenku. A počasie veru býva rôzne...

 

El Niňo

je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Pacifiku, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom od západnej časti Tichého oceánu k západnému pobrežiu Južnej Ameriky. Vieme o ňom málo. Objaví sa asi dvakrát za desať rokov (3-5 ročné cykly) a poriadne zamieša zemskou atmosférou.

Názov pochádza od španielskeho výrazu "El Niño" (dieťa). Prvými pozorovateľmi El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali neobvyklý nedostatok rýb.

Tam, kde je obyčajne sucho a teplo, sa z neba valia prívaly dažďa a voda zaplavuje rozsiahle územia. Kde zasa má byť vlhko, mesiace nezaprší a panujú tropické horúčavy. El Ňiňo má vážne dôsledky nielen v poľnohospodárstve, v priemysle a energetike, ale následne aj na ľudí, zemskú faunu a flóru. Mnohé živočíchy sa musia sťahovať do nových lovísk, alebo zomrieť. Najsilnejší El Ňiňo za posledných sto päťdesiat rokov naviac umocnilo katastrofy spôsobené človekom. Na El Niňo si v r. 1998 napríklad nemuseli sťažovať obyvatelia karibskej oblasti. Zatiaľ čo pred tromi rokmi pustošilo oblasť Mexického zálivu 19 ničivých hurikánov, vtedy ich prišlo iba 6, čiže najmenší počet za posledné desaťročie. El Niňo presunulo ničivé búrky do západných oblastí Mexika. A ľudia na atlantickom pobreží si rok 1998 nemohli vynachváliť.

Katastrofálny dopad má El Niňo tiež na koralové útesy. Tie potrebujú k svojmu rastu schránky drobných živočíchov. Po ich vypudení z pobrežných bariér sa rast koralov zastaví. Ešte celé desaťročia sa bude príroda, potom čo El Ňiňo odoznie, s týmito škodami vyrovnávať.
Na konci roku 1997 mal El Niňo, ktorý vznikol v tropickej oblasti Pacifiku, energiu väčšiu ako milión bômb zhodených na Hirošimu. Mal abnormálny vplyv na hlavné zložky klímy: slnečnosť, teplotu, atmosfericky tlak, vietor, vlhkosť, zrážky, oblačnosť a oceánske prúdy. Podľa odhadov zabil 2100 ľudí a spôsobil škodu za najmenej 33 mld. dolárov.
V roku 1998 El Nino premenil Sechurarsku púšť v Peru na jazero, ktoré je v súčasnosti druhým najväčším v štáte. Je 144 kilometrov dlhé, 32 široké a tri metre hlboké. Vyschne asi za dva roky. Voda vytvorila menšie bazény, v ktorých sa množili moskyty. V týchto oblastiach vznikla malária, ktorá sa vymykala kontrole.

La Niňa - "Dievčatko", pravý opak svojho brata. Predstavuje mierne ochladenie povrchových vôd u rovníkových brehov J. Ameriky, čím má spôsobiť oproti normálnemu stavu teplejšiu zimu na juhu, a naopak studenšiu na severe. Vyznačuje sa reťazcom klimatických porúch - nízkymi teplotami a dažďami, ktoré zasiahnu krajiny v Tichom oceáne a v JV Ázii. Zatiaľ čo sucho je najmä v J. Amerike, ale aj na Filipínach a v Indonézii, sever Laosu, SV Vietnamu, východ Sumatry a JV Čínu čakajú silné dažde a záplavy. La Niňa mala napríklad na svedomí spúšť po hurikánoch a tajfúnoch počiatkom novembra 1998 nad stredoamerickou pevninou. Iba pri vyčínaní hurikánu Mitch zomrelo v prívaloch vôd a pod zosuvy pôdy nad 30 tisíc Stredoameričanov.
La Niňa spôsobuje vážnejšie škody, pretože je ťažké ju predpovedať. Za posledných 15 rokov sa vyskytla 3-krát (1982-1983, 1986-1987 a v júni 1998).

 

El Niño je predovšetkým chápaný ako klimatický fenomén, ktorý ovplyvňuje veľkú oblasť klímy na zemi. Najpriamejší je jeho dopad na atmosféru v tropickom a subtropickom pásme Pacifiku. Výrazný vplyv má na monzúnovú cirkuláciu a klímu v juhovýchodnej Ázii a na počasie v Austrálii. V Južnej Amerike svojím vplyvom pôsobí hlavne na tichomorské pobrežie, ale zasahuje aj do oblastí susediacich s Atlantikom. Mení predpovedné modely pre vznik hurikánov v Karibskej oblasti rovnako, ako aj dlhodobé predpovede o type počasia pre územie Spojených Štátov a Kanady, a to až do hĺbky subarktického pásma. Zatiaľ relatívne malý vplyv má na Európu, potom na strednú, severnú a blízkovýchodnú časť Ázie a severozápad Afriky. Toto je žiaľ len otázkou času.

Pri El Nino dochádza k týmto výkyvom počasia: Západný Pacifik, juhozápadná Ázia a severovýchod Austrálie majú suchšiu sezónu. V Austrálii sú vtedy aj častejšie požiare buša. Ak sa El Nino vyskytne v zimných mesiacoch, je takmer vždy aj teplejšie. Pri El Nino výrazne vzrastajú úhrny zrážok v štátoch Južnej Ameriky, ktoré susedia priamo s Tichým Oceánom. Zvyčajne býva aj teplejšie. Naopak, suchšie je okolo ústia Amazonky. V Karibiku je počas El Niňa teplejšie a suchšie. Hurikánov je menej alebo majú menej devastačné účinky, pretože sa skôr odkláňajú do neobývaných vôd Atlantiku. Ak sa El Nino vyskytne v zime, tak treba počítať s chladnejším a vlhkejším počasím v južných štátoch USA a naopak s miernejšou zimou v pásme okolo hranice medzi južnými oblasťami Kanady a severnejšími štátmi USA.

Zima 2006/2007 sa možno zapíše do našej histórie ako prvá zima, ktorá nebola. Priemerné teploty na severnej pologuli sú podľa viacerých zdrojov o 1,1 °C stupňov vyššie voči dlhodobému priemeru v 20. storočí. Zlá zima bola podľa vedcov spôsobená aj najvýraznejším z bežných klimatických javov Zeme - El Niňom - ktorý bol považovaný za mierny, takže mnoho vedcov usudzuje, že ide o kombináciu s dôsledkami globálneho otepľovania. To má dopad na život v oceánoch, migráciu živočíšnych rastlinných druhov, zmenu regionálnych klím, záplavy, suchá, zvýšenie počtu a sily búrok, roztopenie ľadovcov a polárneho ľadu a zvýšenie morskej hladiny, šírenie ľudských chorôb, zníženie poľnohospodárskej produkcie. Napriek otepleniu sa však na niektorých miestach blízkych oceánom, ako napr. západné pobrežie USA, môže vyskytnúť nárast zrážok, na horách (napriek otepleniu) snehových, ako sa to deje teraz. Teplo totiž spôsobuje zvýšené vyparovanie z oceánov a tým zvýšenie zrážok. Veľkou otázkou vedcov je, či okrem síce relatívne rýchlej ale postupnej zmeny, môže dôjsť aj k veľmi náhlej (rádovo 5 až 10 rokov) katastrofickej zmene podnebia. Niektoré vedecké počítačové klimatické modely dospeli k náhlym kolapsom severnej polárnej čiapky niekedy medzi rokmi 2030 a 2040.

Rok 2009 bude tak teplý, ako ešte nebolo - tvrdia britskí klimatológovia. Dlhodobo sa globálne oteplí v priemere o 0, 4 percenta, s najväčšou pravdepodobnosťou stúpne ale tento rok teplota ešte viac. V roku 2009 bude zároveň naďalej chladnúť Tichý oceán a to kvôli klimatickému javu La Nina (dievčatko - zo španielčiny). Podľa odborníkov na počasie, tohtoročné teplo bude vyššie, ako bolo v roku 2005 a už rok 2010 môže priniesť nové teplotné rekordy.
Za posledných desať rokov bolo najteplejšie v roku 1998, kedy sa priemerná globálna ročná teplota vyšplhala na 14,52 stupňov Celzia. Bolo to oveľa viac, ako v rokoch 1961 až 1990, kedy ručička teplomera vystúpila iba na priemerných približne 14 stupňov Celzia.
Za rekord v roku 1998 vo veľkej miere môže podľa klimatológov jav El Niňo. Ten prináša teplo a 

La Niňa zase chlad.

(zdroj:wikopedia.sk, sme.sk)

 

Píšeme rok 2020 : v lete sa ideme "upiecť" a v zime pomaly nevieme ako vyzerá sneh...