Fosílne kladivo

 

 

Medzi najzaujímavejšie a najlepšie zdokumentované "záhadné" archeologické nálezy patrí fosílne kladivo, ktoré pri rodinnom výlete neďaleko malého texaského mesta London v roku 1934 objavila Emma Hahnová. Z kusu skaly najskôr vytŕčal len kúsok skameneného dreva. Po odlúpnutí časti nerastu udivení nálezci zistili, že sa vo vnútri skrýva staré kladivo so zlomenou drevenou násadou. Ako je to možné? Veď pieskovcovú horninu, ktorá kladivo obklopovala, priradil geológ John Watson k pieskovcovej formácie Hensell a tým pádom z geologického hľadiska odhadol jej vek na neuveriteľných 135 miliónov rokov!

Z výsledkov bádania dr. Carla E. Baugha, riaditeľa Creation Evidences Museum, vyplynulo, že drevo násady starého kladiva je kryštalicky skamenené, veľmi tvrdé a jeho štruktúra je nedotknutá. Vnútorná časť sa pravdepodobne premenila v porézne uhlie. Takáto kombinácia z uhoľnatenia a skamenenia je neobvyklá, vedecky dosiaľ nepopísaná, a úplne ojedinelá - na celom svete nie je známy podobný prípad. Vek skameneného dreva odhaduje dr. Baugh na 100 až 200 miliónov rokov. Veda nepozná spôsob, ako sa skamenené drevo dá falšovať alebo napodobniť, čo znamená, že násada kladiva musela byť skutočne vyrobená pred mnohými miliónmi rokov. Hlava kladiva bola podrobená mnohým výskumom a testom, ktoré ukázali, že materiál hlavy kladiva nevykazuje žiadne nečistoty alebo nepravidelnosti, a bol teda nejakým spôsobom zušľachtený a tvrdený. Najväčšie prekvapenie ale priniesol chemický rozbor. Hlava kladiva sa podľa špecialistov skladá z 96,6 % železa, 2,6 % chlóru, 0,74 % síry a 0,06 % ostatných prímesí.

Takýto výsledok spôsobil malú senzáciu, pretože každý metalurg vie, že pri všetkých známych procesoch výroby hodnotnej ocele musí nutne prísť ku znečisteniu kremíkom alebo uhlíkom. Kov uvedeného zloženia teda vlastne pomocou moderných metalurgických metód vôbec neide vyrobiť! Prírodný pôvod kovu môžeme taktiež celkom vylúčiť. Meteorické železo totiž obsahuje nikel, kobalt, hliník, síru, fosfor, chróm a uhlík. Od zloženia kladiva sa teda podstatne odlišuje. Prírodné železné rudy sú vždy znečistené mnohými prvkami, hlavne uhlíkom, po ktorom nie je v náleze ani stopa. Na svete nie je žiadne železná ruda, ktorej chemické zloženie by sa aspoň približne podobalo zloženiu hlavy kladiva. Navyše celé kladivo bolo v dobe nálezu kompletne uzatvorené do vápencovej horniny. Zo všetkých výskumov teda jednoznačne vyplýva, že pred 140 miliónmi rokmi bol na Zemi niekto, kto vedel zhotoviť a používať nástroje. Táto skutočnosť ale celkom borí všetky doterajšie predstavy o histórii našej planéty. Buď v dávnych dobách žili ľudia spolu s dinosaurami, alebo išlo o ľuďom veľmi podobných návštevníkov z iných planét.

(zdroj:tajomstva.org)