Aj keď v stredoveku mala Bratislava veľa honosných budov, predsa sa s pomedzi nich vyčleňujú niektoré výnimočné stavby.
Jednou z nich je napríklad dom s najužším priečelím v Európe a ten sa nachádza v Bratislave na Michalskej ulici číslo 15.Zo Staromestskej ulici sa ťahajú dobre zachované zvyšky bratislavského obranného opevnenia, ktoré pozostávalo až z dvoch múrov. Ten z vonkajšej strany bol vždy nižší a nazýval sa parakanový múr, za ním bol vyšší, mocnejší a skutočne bol obranný. Medzi týmito dvomi múrmi bol dosť široký priestor a ten sa nazýval cvinger.
Pri jednej demolácii medzi Michalskou bránou a Michalskou vežou sa vytvorila medzera široká 130 cm, čím tu vznikla ulička smerujúca na hrad. Neskôr sa našiel podnikavec, ktorý tu postavil priečelia domu a ten sa mohol rozširovať do voľného priestoru medzi hradbami - teda do cvingru. Dom stojí dodnes. Tým, že jeho šírka je daných 130 cm, sa z neho stala nie iba Bratislavská rarita ale aj rarita Európska.
Najmenší šľachtický palác v Európe sa nachádza v Bratislave na Uršulínskej ulici číslo 11.Vznikol
koncom 19. a začiatkom 20. storočia prestavbou staršieho meštianskeho
domu, má o jedno podlažie viac ako jeho predchodca. Priečelie je
upravené v novoklasickom slohu a nad vchodom majitelia umiestnili svoj
šľachtický erb. V
polovici 80 rokov 20. storočia bol malý palác dôkladne zrenovovaný,
pričom bol pod omietkou v zadnej miestnosti na poschodí objavený
fragment gotického okna bývalej židovskej sinagógy, zrušenej v roku
1530. V časoch synagógy sa totiž židovské geto nachádzalo v miestach
medzi Laurinskou bránou a Uršulínskou ulicou a od mesta bolo oddelelné
hradbami. V najmenšom šľachtickom paláci Európy dnes sídli Mestské
kultúrne stredisko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára