Titanic bol postavený v Belfaste v lodeniciach Harland & Wolff a to na objednávku spoločnosti White Star Line. Titanic sa zrodil pod vedením šéfkonštruktéra Thomasa Andrewsa, ktorý v tom čase predstavoval absolútnu špičku vo svojom odbore.
Titanic bol 269,02 metrov dlhý a 28,25 metrov široký, vážil 46 328 ton a jeho výtlak činil 52 310 ton pri maximálnom ponore (10,54 m). Tieto rozmery ho postavili na čelo rebríčka najväčších lodí všetkých čias. Jeho robustnosť, použitie najkvalitnejších materiálov a typ konštrukcie znamenali, že bol Titanic od začiatku považovaný za jednu z najbezpečnejších lodí, aké boli kedy spustené na vlny. Práve preto kapacita záchranných člnov nezodpovedala počtu osôb na palube, ktorých mohlo byť pri 100% využití kapacity bezmála 4000 - 3000 cestujúcich a niečo cez 900 členov posádky.
Na cestu zo Southamptonu do New Yorku sa Titanic vydal 10. apríla 1912. Na palube mal 2228 cestujúcich. Lodi velil šesťdesiatročný kapitán Edward J. Smith.
Je dokázané, že k jednej z najväčších námorných tragédií nemuselo vôbec dôjsť. Počas cesty totiž Titanic dostal hneď niekoľko varovaní o nebezpečných ľadových kryhách. Sebavedomie a utkvelá predstava o nezničiteľnosti Titanicu spôsobili, že napriek opakovaným výzvam sa loď ďalej rútila za svojim cieľom a skazou súčasne rýchlosťou 21 uzlov.
Zrážku nebolo možné odvrátiť. Titanic mohol prežiť iba vtedy, pokiaľ by narazil do ľadovca priamo. Jeho potopenie teda spôsobil osudový príkaz na prudký obrad do ľava a spätný chod prvého dôstojníka Mudrocha. Titanic mal totiž malé kormidlo a na zmenu smeru reagoval pomaly. Spätný chod jeho reakcie ešte ďalej spomalili. Loď tak celou silou narazila svojím pravým bokom do ľadovej kryhy, ktorá jeho trup rozrezala ako krabičku sardiniek. Konšrukcia Titanicu zaručovala, že sa nepotopí ani pri poškodení 4 vodotesných komôr. Smola... Náraz do ľadovca ich poškodil šesť a potopenie bolo neodvratné.
O polnoci zo 14. na 15. apríla roku 1912 zostávalo Titanicu menej ako dve hodiny života. Všetci cestujúci síce dostali záchranné vesty, ale v ľadovej vode nemali šancu na prežitie. Neďaleko Titanicu sa síce nachádzala minimálne jedna loď s rádiostanicou, ktorá k nemu mohla doraziť ešte pred potopením, no na jej palube bol len jediný radista, ktorý vypol aparatúru a šiel spať len niekoľko minút predtým, než Titanic narazil na kryhu.
Ďalšou loďou v blízkosti bola Carpathia kapitána Arthura A. Rostona, ktorý si veľmi dobre uvedomoval, čo cestujúcich čaká. Práve preto sa hnal Titanicu na pomoc rýchlosťou vyššou než bola konštrukčná rýchlosť Carpathie.
Zatiaľ čo Roston si vyslúžil za svoje hrdinstvo pochvalu, kapitánovi Lordovi z lode Californian zničila povesť. Tá sa nachádzala od potápajúceho sa Titanicu len 10 míľ, no na signály nereagovala. Lord sa potom celý život snažil svoje meno očistiť. Tvrdil, že medzi Californianom a Titanicom sa nachádzala ešte tretia loď.
Na cestu zo Southamptonu do New Yorku sa Titanic vydal 10. apríla 1912. Na palube mal 2228 cestujúcich. Lodi velil šesťdesiatročný kapitán Edward J. Smith.
Je dokázané, že k jednej z najväčších námorných tragédií nemuselo vôbec dôjsť. Počas cesty totiž Titanic dostal hneď niekoľko varovaní o nebezpečných ľadových kryhách. Sebavedomie a utkvelá predstava o nezničiteľnosti Titanicu spôsobili, že napriek opakovaným výzvam sa loď ďalej rútila za svojim cieľom a skazou súčasne rýchlosťou 21 uzlov.
Zrážku nebolo možné odvrátiť. Titanic mohol prežiť iba vtedy, pokiaľ by narazil do ľadovca priamo. Jeho potopenie teda spôsobil osudový príkaz na prudký obrad do ľava a spätný chod prvého dôstojníka Mudrocha. Titanic mal totiž malé kormidlo a na zmenu smeru reagoval pomaly. Spätný chod jeho reakcie ešte ďalej spomalili. Loď tak celou silou narazila svojím pravým bokom do ľadovej kryhy, ktorá jeho trup rozrezala ako krabičku sardiniek. Konšrukcia Titanicu zaručovala, že sa nepotopí ani pri poškodení 4 vodotesných komôr. Smola... Náraz do ľadovca ich poškodil šesť a potopenie bolo neodvratné.
O polnoci zo 14. na 15. apríla roku 1912 zostávalo Titanicu menej ako dve hodiny života. Všetci cestujúci síce dostali záchranné vesty, ale v ľadovej vode nemali šancu na prežitie. Neďaleko Titanicu sa síce nachádzala minimálne jedna loď s rádiostanicou, ktorá k nemu mohla doraziť ešte pred potopením, no na jej palube bol len jediný radista, ktorý vypol aparatúru a šiel spať len niekoľko minút predtým, než Titanic narazil na kryhu.
Ďalšou loďou v blízkosti bola Carpathia kapitána Arthura A. Rostona, ktorý si veľmi dobre uvedomoval, čo cestujúcich čaká. Práve preto sa hnal Titanicu na pomoc rýchlosťou vyššou než bola konštrukčná rýchlosť Carpathie.
Zatiaľ čo Roston si vyslúžil za svoje hrdinstvo pochvalu, kapitánovi Lordovi z lode Californian zničila povesť. Tá sa nachádzala od potápajúceho sa Titanicu len 10 míľ, no na signály nereagovala. Lord sa potom celý život snažil svoje meno očistiť. Tvrdil, že medzi Californianom a Titanicom sa nachádzala ešte tretia loď.
Cca o 2:20 Titanic definitívne zmizol pod hladinou. Dve hodiny po tom sa na miesto nešťastia dostala Carpathia, ktorá pozbierala na palubu tých, ktorým sa ušlo miesto na záchranných člnoch.
Medzi 1 523 obeťami katastrofy boli kapitán lode, vrchný dôstojník a prvý dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode so svojimi 8 spolupracovníkmi z lodenice, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky. Zomrela väčšina z 57 milionárov cestujúcich prvou triedou, vrátane multimilionárov J. Jacoba Astora, B. Guggenheima, manželov Strausovych a stovky ďalších cestujúcich...
Posledný z pasažierov, ktorí prežili stroskotanie Titanicu zomrel 7. mája 2006. Bola ňou Lillian Gertrud Asplundová, ktorá mala v čase stroskotania päť rokov. Zomrela v spánku 6. mája 2006 v meste Worcester, vo svojom dome, vo veku 99 rokov.
Medzi 1 523 obeťami katastrofy boli kapitán lode, vrchný dôstojník a prvý dôstojník. Ďalej šéfkonštruktér lode so svojimi 8 spolupracovníkmi z lodenice, vrchný strojmajster so všetkými strojníkmi a ďalší členovia posádky. Zomrela väčšina z 57 milionárov cestujúcich prvou triedou, vrátane multimilionárov J. Jacoba Astora, B. Guggenheima, manželov Strausovych a stovky ďalších cestujúcich...
Posledný z pasažierov, ktorí prežili stroskotanie Titanicu zomrel 7. mája 2006. Bola ňou Lillian Gertrud Asplundová, ktorá mala v čase stroskotania päť rokov. Zomrela v spánku 6. mája 2006 v meste Worcester, vo svojom dome, vo veku 99 rokov.
(zdroj:web,M.Vavroš,SPN Mladé letá)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára