😉 tu sa dozvieš všetko čo len chceš 😉 teda skoro všetko 😉 ak ti tu niečo chýba, napíš mi na latryna@azet.sk 😉

14. 4. 2009

Pavol Dobšinský

 


 
Bol pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik.
Narodil sa v Slavošovciach v učiteľskej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Rožňave (1837 - 1838) a v Miškolci sa Dobšinský dostal na lýceum do Levoče (1849 - 1850), kde študoval filozofiu a teológiu. V rokoch 1855 - 1858 bol evanjelickým farárom v Bystrom (dnes Rožňavské Bystré). Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch. Od roku 1867 spolupracoval na vydávaní Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1.zv. 1870, 2. zv. 1874), prispieval do neho a neskôr ho aj redigoval. Zásluhou Zborníka zosilnelo zberateľské úsilie na Slovensku.
Na diele Slovenské povesti (1. a 2. zv. 1858, 3. a 4. zv. 1859, 5. zv. 1860) sa významne podieľal A. H. Škultéty. Výsledky štúdia o ľudových rozprávkach publikoval Dobšinský v Úvahách o slovenských povestiach (1871). Život slovenského ľudu opísal v knihe Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880). Najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880 - 1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok.
Dobšinský prekladal z viacerých jazykov, najmä z francúzštiny a angličtiny. Zaslúžil sa aj o zachovanie mnohých historických dokumentov (materiály o Jednote mládeže slovenskej, študentské zborníky, súbory ľudovej slovesnosti, atď.) a o podchytenie talentov pre literatúru (J. Čajak, J. Botto, Ľ. Kubány). Zomrel v Drienčanoch.
(zdroj:osobnosti.sk)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára