V minulosti sa volal de Trenchin (1193), Trincinensis (1208), Trinchiniensis (1229), Trencyn (1232)
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na ňom, hlásajúci víťazstvo II.rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n.l.
Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou architektúrou na návrší bola kamenná obytná veža a rotunda z 11. storočia, keď hrad slúžil na ochranu kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym "pánom Váhu a Tatier". Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. Pätnáste storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia, vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16.storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540-60. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu - vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, ked si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred dalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície. Priestory Matúšovej veže dokumentujú bývanie šľachty z polovice 11. storočia, neskôr goticky upravené a sprístupnené novým schodišťom, ktoré koncom 13. storočia pristavali k staršej budove. Interiér Barborinho paláca a delovej bašty má moderne rekonštruovaný klenbový systém. V priľahlých palácoch je inštalované lapidárium kamenných architektektonických článkov, nájdených v sekundárnej polohe počas pamiatkovej obnovy. Zvyšky palácov s nástennými maľbami z obdobia gotiky a renesancie. Postupne sa rekonštruujú ďalšie interiéry a sprístupňujú v nich jednotlivé expozície. Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea (zal. 1877), vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu. Upútava najmä expozícia historického nábytku a feudalizmu, inštalovaná v Barborinom paláci, cenné zbrane, obrazy ako aj praveké a národopisné exponáty v Ľudovítovom paláci a stála hradná galéria (v hospodárskej budove hradu). Okrem toho sú tu inštalované archeologické zbierky a nálezy získané počas archeologických výskumov na hrade. Expozície na hrade sú prístupné verejnosti po celý rok denne okrem pondelka od 9. do 12. h a od 13. do 17. h. Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže - otvorí sa pred vami široká krajina, mestské architektúry z leteckého pohľadu a najmä mohutné gotické a renesančné opevnenie, vybiehajúce ďaleko do lesného porastu Breziny.
Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou architektúrou na návrší bola kamenná obytná veža a rotunda z 11. storočia, keď hrad slúžil na ochranu kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym "pánom Váhu a Tatier". Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. Pätnáste storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia, vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16.storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540-60. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu - vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, ked si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred dalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície. Priestory Matúšovej veže dokumentujú bývanie šľachty z polovice 11. storočia, neskôr goticky upravené a sprístupnené novým schodišťom, ktoré koncom 13. storočia pristavali k staršej budove. Interiér Barborinho paláca a delovej bašty má moderne rekonštruovaný klenbový systém. V priľahlých palácoch je inštalované lapidárium kamenných architektektonických článkov, nájdených v sekundárnej polohe počas pamiatkovej obnovy. Zvyšky palácov s nástennými maľbami z obdobia gotiky a renesancie. Postupne sa rekonštruujú ďalšie interiéry a sprístupňujú v nich jednotlivé expozície. Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea (zal. 1877), vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu. Upútava najmä expozícia historického nábytku a feudalizmu, inštalovaná v Barborinom paláci, cenné zbrane, obrazy ako aj praveké a národopisné exponáty v Ľudovítovom paláci a stála hradná galéria (v hospodárskej budove hradu). Okrem toho sú tu inštalované archeologické zbierky a nálezy získané počas archeologických výskumov na hrade. Expozície na hrade sú prístupné verejnosti po celý rok denne okrem pondelka od 9. do 12. h a od 13. do 17. h. Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže - otvorí sa pred vami široká krajina, mestské architektúry z leteckého pohľadu a najmä mohutné gotické a renesančné opevnenie, vybiehajúce ďaleko do lesného porastu Breziny.
(zdroj : zamky.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára