Pôvodné názvy:
Pajštúnsky hrad, Kvetov, Stupavský kameň, 1284 Perustian, Perinstain, Parastian, 1439 Borostyan, Peylestian, 1476 Borastyankw, 1786 Paistun, maď. Borostyánko, nem. Paullenstein, Ballenstein.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Kapatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Hrad je doložený v r.1273 a jeho vznik možno položiť do pol. 13.storočia. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14.stor. patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r.1526, keď rod vymrel a majetky sa dostati do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r.1592 až 1863 patril Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16.storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r.1550, ďalej ho zdokonal'ovali v priebehu 17.storočia Pálffyovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r.1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17.storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali dalšie vonkajšie opevnenie. Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odl'ahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r.1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.
Pajštúnsky hrad, Kvetov, Stupavský kameň, 1284 Perustian, Perinstain, Parastian, 1439 Borostyan, Peylestian, 1476 Borastyankw, 1786 Paistun, maď. Borostyánko, nem. Paullenstein, Ballenstein.
Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Kapatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Hrad je doložený v r.1273 a jeho vznik možno položiť do pol. 13.storočia. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14.stor. patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r.1526, keď rod vymrel a majetky sa dostati do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r.1592 až 1863 patril Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.
Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16.storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r.1550, ďalej ho zdokonal'ovali v priebehu 17.storočia Pálffyovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r.1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17.storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali dalšie vonkajšie opevnenie. Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odl'ahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r.1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.
(zdroj : zamky.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára