Anton Bernolák

 

 

 

Narodil sa 3.10.1762 v obci Slanica a zomrel 15.01.1813 v Nových Zámkoch. Ako 16-ročný sa stal chovancom ostrihomského arcibiskupstva. 

V roku 1787 dokončil svoju štúdiu "Filozoficko-kritická rozprava o písmenách Slovákov", ktorá čoskoro vyšla v Bratislave. Bol to prvý krok k ustáleniu spisovnej normy slovenského jazyka. 

Bernolák v nej vychádzal zo západoslovenských dialektov. 

O tri roky neskôr (1790) vydal v Bratislave prvú gramatiku slovenského jazyka "Grammatica Slavica". Bol predsedom Slovenského učeného tovarišstva, ktoré vzniklo v prvej polovici roku 1792. Spolok vydával a rozširoval literatúru v spisovnom jazyku (bernolákovčine) a upevňoval národné vedomie. Slovenské učené tovarišstvo bolo organizačným jadrom bernolákovcov a v 90. rokoch 18. stor. najväčším kultúrnym spolkom v Uhorsku. Jeho podporovateľom bol aj ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay. V Bernolákovej slovenčine vyšlo viacero významných literárnych diel, najmä od Jána Hollého a Juraja Fándlyho.