Albrecht

panoval v rokoch 1438 - 1439

 

Narodený 1397, rodičia: Albrecht IV., rakúsky vojvoda a Johana Wittelsbachová. Manželka Alžbeta Luxemburská, dcéra Žigmunda Luxemburského, uhorského a českého kráľa deti: Anna, Juraj, Alžbeta a Ladislav.

Nástupom Albrechta Habsburského na uhorský trón sa zdanlivo po prvýkrát zrealizoval projekt silnej stredoeurópskej monarchie pozostávajúcej z rakúskych krajín, Čiech a Uhorska. Zdanlivo preto, lebo s českou korunou to nebolo také jednoznačné. Česká šľachta totiž odmietala uznať za svojho kráľa už Žigmunda a keďže Albrecht bol jeho nástupcom, jeho právo na českú korunu bolo dosť pochybné. Navyše, česká šľachta mala svojho favorita. Kráľovský trón ponúkla poľskému kráľovi Vladislavovi III. Jagelovskému. Nástup na uhorský trón prebehol oveľa hladšie. Ako cenu musel však Albrecht zrušiť všetky nariadenia Žigmunda Luxemburského, ktoré považovala šľachta a cirkev za obmedzujúce vo vzťahu k vlastným slobodám a postaveniu v krajine. Oveľa väčším nepriateľom jeho nástupu na trón tak bola vlastná svokra Barbora. Tá kalkulovala s nástupom neplnoletého poľského kráľoviča a následným regentstvom. Albrecht sa s ňou však tvrdo porátal a dokonca ju na istý čas nechal aj uväzniť. Potom sa mohol venovať spravovaniu krajiny. Aj napriek krátkej dobe, ktorú strávil na uhorskom tróne sa dá povedať že bol šikovným hospodárom. Svoje skúsenosti totiž získal ešte v detstve v Rakúsku, kde bol nútený od svojich siedmych rokov žiť ako polosirota (zomrel otec), od trinástich rokov ako úplná sirota a v roku 1410 bol ako 14 ročný vyhlásený za plnoletého a ujal sa vlády nad celým vojvodstvom. Ako pätnásťročný sa zasnúbil s dvojročnou Alžbetou Luxemburskou. Za 15 rokov života toho zažil teda pomerne veľa. Ani jemu však nebolo súdené prežiť pokojnú vládu v Uhorsku. Popri bojoch s poľským kráľom o českú kráľovskú korunu ho najviac zamestnávali prípravy na obranu pred Turkami. Sultán Murad II. a jeho spojenec Vlad Drakul totiž vtrhli do južného Uhorska a vyplienili ho. Po výzve na obranu krajiny sa opäť ukázala tvrdohlavosť šľachty. Tá najskôr donútila Albrechta aby jej urobil ďalšie ústupky a až potom bola ochotná prísť mu na pomoc. No šľachtické oddiely sa schádzali len veľmi pomaly. A tak mal kráľ pár dní pred rozhodujúcou bitkou so stotisícovou sultánovou armádou k dispozícii okolo 25 tisíc vojakov. Po páde Smedereva bráneného mladým Jurajom Brankovičom, synom srbského despotu sa kráľovo postavenie ešte zhoršilo. A keď v uhorskom tábore vypukla epidémia dyzentérie ktorou sa nakazil i samotný panovník bolo rozhodnuté. Vojsko sa rozutekalo (zostalo okolo 5000 najvernejších), Albrecht sa pokúsil vrátiť do Rakúska, kde by sa vyliečil, no na spiatočnej ceste v Neszmély 27.10.1439 zomrel.