Domica

 

Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu a zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu.

Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou BARADLA v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1315 m. Objavil ju Ján Majko 3.10. 1926.

Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺškou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2°C do 11,4°C a vlhkosť od 95 do 98%.

Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku 1984 trpela Domica prakticky každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, čo boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu roku 1954, 1955, 1964. Napríklad v roku 1960 sa po záplave premenili závrty na Silickej planine na jazerá. No najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli 1977. Vtedy tu zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Priestor pred jaskyňou sa pomaly premieňal na jazero a búrka stále neprestávala. Nakoniec tlak stúpajúcej vody prelomil ťažkú železnú bránu na vchode a obrovský prúd vody sa vovalil do priestorov jaskyne. Vstupnú chodbu, Černošskú chyžu, Archeologickú chodbu, Sieň 11 plameňov, Majkov dóm, Rímske kúpele, Prvú plavbu a v ľavom krídle Prales až po Japonskú čajovňu postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi 4 m dlhú jamu. Na Rázcestí zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Aj na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované artefakty neolitického človeka a lokality boli zanesené značnou vrstvou riedkeho bahna. Zničené boli aj rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Nakoniec sa vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania 4. októbra 1984 a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty.

 

Vybudovaním nového vstupného areálu sa však odstránili iba ničivé záplavy. Mnohé ďalšie nebezpečenstvá však ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Kvaple sú škaredé zelené, nehovoriac o tom, že môže dôjsť k ich porušeniu. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov.

Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovohorskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.

(zdroj:wikipédia.sk)