a je najnavštevovanejšia na Slovensku.
Jaskyňa je na kvapľovú výzdobu najbohatšia zo známych Demänovských
jaskýň. Umelo prekopaný vstupný otvor leží na západnom svahu Demänovskej
Poludnice vo výške 870 m n.m., asi 50 m nad hladinou Demänovky.
Sprístupnená je od roku 1924. Z celkovej dĺžky 8897 m (spolu s jaskyňou
Pustá) je pre verejnosť sprístupnených len 1600 m.
Jaskyňa pozostáva z dómov, siení a
chodieb, vytvorených v šiestich jaskynných úrovniach. Podzemný tok
Demänovky teraz preteká najnižšou úrovňou. Jaskynné priestory sú
vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a
mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a
hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách
kvapľové vodopády. Priehlbiny jaskynného dna vypĺňajú Koralové, Zlaté,
Hroznové a Leknové jazierko. Raritou jaskyne Slobody sú inoväťové
stalaktity v Klenotnici a jaskynné perly - guľôčky podoby hrachu - na
dne jazierka vo Veľkom dóme. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť
napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov
(1958-68) len o 2 mm, čo predstavuje usadenie 13,5 mm³ CaCO3.
Teplota
jaskyne je 6-7°C a relatívna vlhkosť 95-97%. Tri povrchové otvory vo
výškach 812, 870 a 889 m n.m. spôsobujú silné prievany, čím nadobúda
charakter dynamickej jaskyne.
Z
pleistocénnej fauny sa v Medvedej chodbe našli kosti jaskynného medveďa
(Ursus speleus). V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky
žije jaskynný kôrovec krivák (Niphargus tatrensis), z jaskynných
netopierov tu bol zistený netopier obyčajný (Myotis myotis). Pri
elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov (vodopád
Smútočnej vŕby, Snežný dóm).
(zdroj:wikipédia.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára