Tento smutný ale dosť zaujímavý príbeh o hľadaní pokladu spadá do obdobia 2. svetovej vojny, kedy japonská armáda pod vedením generála Tomojukiho Yamashitu okupovala a doslova drancovala časť juhovýchodnej Ázie. Išlo hlavne o budhistické chrámy so zlatými cennosťami, o množstvo zlatých a strieborných tehiel, čínskych a kórejských starožitností a išlo aj o množstvo šperkov, drahokamov a vácneho brúseného skla. Všetko v nedoziernej kolosálnej hodnote. Japonci drancovali aj banky západných štátov a tiež vykradli štátnu pokladnicu Filipín. Nikdy sa nič nevrátilo pôvodným majiteľom a po kapitulácii Japonska sa celý lup kamsi záhadne stratil. Vraj celý poklad preprali Japonci v švajčiarskych, argentínskych, portugalských a čílskych bankách za čo si potom nakúpili zbrane. Je to ale všetko tak?
Keď Japonci obsadili (vtedy ešte britský) Singapur, vzniklo tu centrum kde si zhromažďovali všetky ulúpené cennosti. Zo Singapuru bolo potom všetko prevážali na Filipíny. V roku 1942 však Japonci cítili že vojnu prehrajú, takže začali urýchlene ulúpené poklady prevážať loďami do Japonska. Krátko na to však museli zpár lodí potopiť, pretože začala námorná blokáda američanmi. Yamashita preto nariadil generálovi Takuma Nišimurovi, aby poklad ukryl čo najrýchlejšie na Filipínach. Poklad bol ukrytý v Manile (časť zlata a cenností v kostoloch a univerzitách) a ďalšia časť v jaskyniach na severe Filipín a v jaskyniach priľahlých ostrovov. Všetko bolo zakreslené do tajnej mapy písanej v starojapončine, ktorej v tej dobe už nik nerozumel.
Keď Japonci obsadili (vtedy ešte britský) Singapur, vzniklo tu centrum kde si zhromažďovali všetky ulúpené cennosti. Zo Singapuru bolo potom všetko prevážali na Filipíny. V roku 1942 však Japonci cítili že vojnu prehrajú, takže začali urýchlene ulúpené poklady prevážať loďami do Japonska. Krátko na to však museli zpár lodí potopiť, pretože začala námorná blokáda američanmi. Yamashita preto nariadil generálovi Takuma Nišimurovi, aby poklad ukryl čo najrýchlejšie na Filipínach. Poklad bol ukrytý v Manile (časť zlata a cenností v kostoloch a univerzitách) a ďalšia časť v jaskyniach na severe Filipín a v jaskyniach priľahlých ostrovov. Všetko bolo zakreslené do tajnej mapy písanej v starojapončine, ktorej v tej dobe už nik nerozumel.
Po skončení vojny bol Yamashita postavený pred americký vojenský súd, začiatkom roku 1946 bol popravený a miesta skrýš tohoto obrovského pokladu si zobral zo sebou na druhý svet.
Samozrejme, nič sa nedeje bez toho aby sa o tom aspoň šepkalo. Takže po vojne sa vyrojili hľadači pokladov a začal sa "hon" na Yamashitov poklad, ktorý hľadali dokonca aj samotní vojaci slúžiaci cez vojnu v japonskej armáde. Medzi najviac možné bolo ukrytie veľkej časti pokladu na ostrove Lubang, však japonských vojakov pri hľadaní zadržala filipínska armáda. Vtedajší filipínsky prezident Ferdinand Marcos vyslal potom na tento ostrov svoju zvláštnu armádnu jednotku ale ani tá nič neobjavila. Všetko nasvedčovalo tomu že poklad sa buď dávno našiel, buď ho japonci dokázali dopraviť do Japonska alebo je naveky stratený...
Samozrejme, nič sa nedeje bez toho aby sa o tom aspoň šepkalo. Takže po vojne sa vyrojili hľadači pokladov a začal sa "hon" na Yamashitov poklad, ktorý hľadali dokonca aj samotní vojaci slúžiaci cez vojnu v japonskej armáde. Medzi najviac možné bolo ukrytie veľkej časti pokladu na ostrove Lubang, však japonských vojakov pri hľadaní zadržala filipínska armáda. Vtedajší filipínsky prezident Ferdinand Marcos vyslal potom na tento ostrov svoju zvláštnu armádnu jednotku ale ani tá nič neobjavila. Všetko nasvedčovalo tomu že poklad sa buď dávno našiel, buď ho japonci dokázali dopraviť do Japonska alebo je naveky stratený...
Jedného dňa sa však objavil zámočník Rogelio Roxas filipínsky amatérsky hľadač pokladov, ktorý od detstva o ukrývaní pokladu vedel. Celý život si šetril peniaze aby mohol poklad hľadať aj pomocou detektoru kovov. Postupne prehľadával džunglu, pričom si musel dávať pozor na podmínované miesta. Japonci totiž podmínovali priestory vedúce k úkrytom, dokonca vyhodili do vzduchu aj únikovú cestu z niektorých jaskýň - spolu s vlastnými vojakmi!
V roku 1961 sa Roxasovi podarilo spojiť sa s mužom, ktorý tvrdil, že jeho otec vypracoval pre generála Nišimura špeciálnu tajnú mapu ktorej preloženú kópiu zdedil a krátko potom sa Roxas spojil s ďalším mužom ktorý bol osobne pri ukladaní pokladu do jaskýň. Keď si Roxas už mohol dovoliť najať aj kopáčov, hľadali už viacerí. A podarilo sa im objaviť zvláštny otvor do zavalenej jaskyne. Keď odstránili časť závalu, objavili kostry japonských vojakov spolu s bajonetmi a puškami. Vedeli že sú na správnom mieste...
V ďalšej časi tejto jaskyne bol opäť zával ale aj ten sa podarilo odstrániť. Roxas preliezol malým otvorom do veľkého priestoru, kde majestátne stála veľká a prekrásna zlatá socha Buddhu a za ňou bolo poukladané množstvo drevených bední. Pretože Roxas mal oficiálne povolenie poklad hľadať, netajil sa svojim nálezom. O hľadaní pokladu bol ale vopred informovaný priamo prezident Marcos - sudca ktorý povolenie vydal bol totiž prezidentov blízky príbuzný...
V bedniach ktoré Roxas otvoril sa nachádzali zlaté a strieborné tehly, sochu Buddhu mu muselo pomáhať vynášať z jaskyne až 10 mužov, tak bola ťažká.
V roku 1961 sa Roxasovi podarilo spojiť sa s mužom, ktorý tvrdil, že jeho otec vypracoval pre generála Nišimura špeciálnu tajnú mapu ktorej preloženú kópiu zdedil a krátko potom sa Roxas spojil s ďalším mužom ktorý bol osobne pri ukladaní pokladu do jaskýň. Keď si Roxas už mohol dovoliť najať aj kopáčov, hľadali už viacerí. A podarilo sa im objaviť zvláštny otvor do zavalenej jaskyne. Keď odstránili časť závalu, objavili kostry japonských vojakov spolu s bajonetmi a puškami. Vedeli že sú na správnom mieste...
V ďalšej časi tejto jaskyne bol opäť zával ale aj ten sa podarilo odstrániť. Roxas preliezol malým otvorom do veľkého priestoru, kde majestátne stála veľká a prekrásna zlatá socha Buddhu a za ňou bolo poukladané množstvo drevených bední. Pretože Roxas mal oficiálne povolenie poklad hľadať, netajil sa svojim nálezom. O hľadaní pokladu bol ale vopred informovaný priamo prezident Marcos - sudca ktorý povolenie vydal bol totiž prezidentov blízky príbuzný...
V bedniach ktoré Roxas otvoril sa nachádzali zlaté a strieborné tehly, sochu Buddhu mu muselo pomáhať vynášať z jaskyne až 10 mužov, tak bola ťažká.
Doma zistil že hlava Buddhu sa dá odstrániť - v jej tele našiel množstvo nebrúsených diamantov! Počas ďalších týždňov rozpredával zlato a rovnako chcel predať aj sochu Buddhu. Počas testovania sochy bolo zistené, že zlatý Buddha je vyrobený z viac ako 20 karátového zlata.
Krátko potom vtrhli do Roxasovho domu maskovaní muži, ktorí násilím odniesli sochu Buddhu, diamanty i všetko zlato ktoré ešte Roxas doma mal. Túto udalosť nahlásil ako médám, tak aj miestnej polícii a krátko nato sa dozvedel že tento čin nariadil samotný prezident Marcos...
Krátko potom vtrhli do Roxasovho domu maskovaní muži, ktorí násilím odniesli sochu Buddhu, diamanty i všetko zlato ktoré ešte Roxas doma mal. Túto udalosť nahlásil ako médám, tak aj miestnej polícii a krátko nato sa dozvedel že tento čin nariadil samotný prezident Marcos...
Pretože médiá sa touto záležitosťou začali verejne zaoberať, Marcos nariadil vrátiť sochu nazad Roxasovi, lenže ten zistil že socha nie je tá jeho pôvodná ale ceľkom iná. Mala inú farbu, inak tvarované črty tváre a hlava sa nedala oddeliť od tela. Toto všetko Roxas oznámil cez médiá verejnosti, dokonca pozval kameramana do svojho domu aby zdokumentoval všetky škody ktoré mu pri krádeži Buddhu boli spôsobené. Na základe medializácie sa potom v tejto veci konalo súdne pojednávanie.
Pár dní potom bol Roxas zatknutý. Bol uväznený, mučený, pálili na ňom cigarety, dostával elektrické šoky, pretože od neho chceli aby prezradil všetky skrýše pokladu. Bolo mu aj vyhrážané že ak bude verejne označovať prezidenta za pôvodcu krádeže, doplatí na to jeho manželka s deťmi. Keď ho nútili podpísať čestné vyhlásenie o tom že prezident Marcos nemá s vecou nič spoločné, nebol zmzačenou rukou toto schopný podpísať. Zbili ho tak že v mdlobách sa zrútil na zem. Od tej doby bol tento muž neprávom väznený, prevážaný z väznice do väznice až do konca roku 1974, kedy bol prepustený na slobodu. So svojou rodinou sa odsťahoval mimo rodné mesto a 10 rokov žil bez prenasledovania a všetkého čo sa dialo okolo Yamashitovho pokladu.
Po ukrytom poklade na Filipínach sa však pátralo ďalej. Viacerí Roxasa žiadali aby sa s k nim pripojil a spoločne s nimi hľadal, čo rázne odmietol.
Súdne pojednávania v celej veci však pokračovali, vypovedalo množstvo svedkov, ktorí stáli na strane nevinného Roxasa. Vypovedali aj očití svedkovia, ktorí videli ako Japonci ukrývajú na Filipínach všetko čo nalúpili a videli kde Japonci kopali. Niečo sa aj našlo, no ostalo to pre verejnosť utajené. Vie sa len toľko že nájdená časť by mohla mať obrovský vplyv na svetovú ekonomiku, čo by mohlo spôsobiť 3.svetovú vojnu...
Prezident Marcos (umrel na infarkt) mal však z tohoto pokladu uložených až niekoľko ton. Pred svojou smrťou ale priznal, že Roxasovi vzal zlatého Buddhu a ako náhradu mu poslal Buddhu mosadzného.
Napriek tomu ž v roku 1986 boli Roxasovi priznané všetky práva k nájdenej časti Yamashitovho pokladu, bola mu vyplatená vysoká finančná čiastka, neužil si nič. Jeho podlomené fyzické i duševné zdravie ho totálne odrovnalo. Zomrel v máji 2002.
Pár dní potom bol Roxas zatknutý. Bol uväznený, mučený, pálili na ňom cigarety, dostával elektrické šoky, pretože od neho chceli aby prezradil všetky skrýše pokladu. Bolo mu aj vyhrážané že ak bude verejne označovať prezidenta za pôvodcu krádeže, doplatí na to jeho manželka s deťmi. Keď ho nútili podpísať čestné vyhlásenie o tom že prezident Marcos nemá s vecou nič spoločné, nebol zmzačenou rukou toto schopný podpísať. Zbili ho tak že v mdlobách sa zrútil na zem. Od tej doby bol tento muž neprávom väznený, prevážaný z väznice do väznice až do konca roku 1974, kedy bol prepustený na slobodu. So svojou rodinou sa odsťahoval mimo rodné mesto a 10 rokov žil bez prenasledovania a všetkého čo sa dialo okolo Yamashitovho pokladu.
Po ukrytom poklade na Filipínach sa však pátralo ďalej. Viacerí Roxasa žiadali aby sa s k nim pripojil a spoločne s nimi hľadal, čo rázne odmietol.
Súdne pojednávania v celej veci však pokračovali, vypovedalo množstvo svedkov, ktorí stáli na strane nevinného Roxasa. Vypovedali aj očití svedkovia, ktorí videli ako Japonci ukrývajú na Filipínach všetko čo nalúpili a videli kde Japonci kopali. Niečo sa aj našlo, no ostalo to pre verejnosť utajené. Vie sa len toľko že nájdená časť by mohla mať obrovský vplyv na svetovú ekonomiku, čo by mohlo spôsobiť 3.svetovú vojnu...
Prezident Marcos (umrel na infarkt) mal však z tohoto pokladu uložených až niekoľko ton. Pred svojou smrťou ale priznal, že Roxasovi vzal zlatého Buddhu a ako náhradu mu poslal Buddhu mosadzného.
Napriek tomu ž v roku 1986 boli Roxasovi priznané všetky práva k nájdenej časti Yamashitovho pokladu, bola mu vyplatená vysoká finančná čiastka, neužil si nič. Jeho podlomené fyzické i duševné zdravie ho totálne odrovnalo. Zomrel v máji 2002.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára