Máj

...najväčšou silou na svete je láska...

 Máj, mesiac lásky. Majme sa preto aspoň v tento mesiac trošinku viacej radi! Akosi sa už vytratila úcta k tomu druhému, či už úcta muža k žene alebo úcta k staršiemu človeku. Tiež úcta detí k svojim rodičom je iná ako to bolo voľakedy, alebo dokonca chýba celkom. Prečo sa ľudstvo tak veľmi zmenilo? Čo sa udialo alebo deje také že si nevieme vzájomne jeden druhého viacej vážiť, viacej si rozumieť a viacej chápať iných? Prečo sa ľudia už nemajú radi?

Ľudstvo si určilo mesiac, kedy si bude ctiť prírodu, lásku, knihu...

Prečo je iba máj vyhlásený za mesiac lásky, prečo si len v apríli máme vážiť prírodu a prečo je len marec mesiacom knihy? V každom mesiaci čosi iné... Prečo nie po celý rok rovnako?

Prečo má matka dostať kvietok iba v deň matiek? Či si túto pozornosť nezaslúži aj v iný deň?

Všetci sa ženieme aby sme dosiahli niečo lepšie ako majú tí druhí, ženieme sa za lepšou budúcnosťou, pritom zabúdame na prítomnosť, zabúdame že veci sa nedajú vrátiť vždy späť. Čas uteká rýchlejšie ako prudká voda, pribúdajú nám vrásky i šediny, máme viac zdravotných ťažkostí a dívame sa na svet inými očami ako pred nedávnom.

Zamyslime sa aspoň na malú chvílinku nad svojim životom, zvážme na váhach, čo nám život dal a čo vzal. Určite prídeme na to, že všetko okolo nás nie je až také čierne aké to často vidíme.

Čo je to láska? Je to vzťah dvoch ľudí alebo je to vzťah nás k celému svojmu okoliu? Bohužiaľ, väčšina považuje lásku už za výlučne intímnu záležitosť...

Otvorme svoje srdce a pustime doň skutočnú lásku! Prestaňme závidieť jeden druhému, prestaňme byť viac a viac uzavretí, prestaňme sa hnať za niečim, čo sa i tak o chvíľku rozplynie. Žime dnes a teraz a potom každý deň tak, aby sme cítili, čo je láska, rozdávajme ju a budeme obdarovaní.

Kde si láska,

kde si, život môj?

Plačem sama zas,

utiekol mi vzácny čas.

Ľúbim však stále viac,

viac a viac ...