Vzbura väzňov v Leopoldove

Tlak odsúdených po vyhlásení Havlovej amnestie bol väčší, väzni vznášali svoje požiadavky, boli agresívni a postupne vytláčali z priestorov dozorcov a ovládli celé krídlo... 

Vo väzniciach to začalo vrieť už pred Vianocami 1989. A nielen v Leopoldove. Napätie sa kumulovalo vo viacerých nápravnovýchovných ústavoch na Slovensku aj v Čechách - väzni tiež chceli svoje penzum slobody.

01.01.1990 prezident Havel vyhlásil amnestiu, ktorá oslobodila vyše 23-tisíc odsúdených, z toho 8-tisíc na Slovensku. V Leopoldove zostalo asi 1700 väzňov, na ktorých sa amnestia nevzťahovala.

Vzbura sa začala 1. 03. 1990, keď 217 väzňov vyhlásilo hladovku. Pridali sa k nim ďalší väzni, ovládli celé krídlo, postavili barikády a začali sa ozbrojovať zbraňami, vyrobenými zo strojového zariadenia, pripravili si aj zápalné fľaše. Podľa správy na stránke Vyššej policajnej školy MV v Brne si zhotovili aj funkčný plameňomet. Stopäťdesiat väzňov, ktorí odmietli násilie, držali ako rukojemníkov a bili ich.

Za riaditeľa väznice sa vyhlásil recidivista Tibor Polgári - ten istý, ktorý ďalší rok zosnoval vražedný útek. Dňa 28. 03. väzni zapálili strechu časti zvanej hrad, k bráne VIII. oddielu premiestnili fľaše s plynom a zapálili pod nimi oheň. V ten istý deň prišli jednotky rýchleho nasadenia a policajti. Spolu s príslušníkmi väzenskej stráže bolo nasadených 1024 ľudí. Vedením akcie bol poverený námestník federálneho ministra vnútra Andrej Sámel. Väzni napriek výzvam odmietli ukončiť vzburu, preto po šiestich hodinách pokusov o vyjednávanie prišlo k akcii.

Trvala tri hodiny. Materiálne škody boli obrovské, straty na životoch žiadne a to i napriek tomu, že agresívni väzni sa aktívne bránili a dokonca chceli na streche upáliť svojich dvoch kolegov - rukojemníkov. Po akcii sa našla jedna mŕtvola väzňa - podľa expertízy ho zabila výbušnina, ktorú si väzeň vyrobil a ktorá mu vybuchla v rukách.

Trestný spis obsahuje vyše 15-tisíc strán a váži 110 kg. V prípravnom konaní sa pôvodne trestné stíhanie viedlo proti 145 obvineným. Dňa 15. októbra 1992 sa v leopoldovskej kinosále začalo hlavné pojednávanie.

Pred trestným senátom Krajského súdu v Bratislave stálo 73 obžalovaných, ktorých obhajovalo 33 advokátov. Okrem obžalovaných bolo vypočutých 290 svedkov.

Bezpečnosť procesu zabezpečovalo 150 príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Pohotovostnej jednotky MV SR. Prítomná bola lekárska a zdravotnícka služba. Predseda trestného senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr.

Jozef Holič vyhlásil dňa 21. apríla 1993 rozsudok, podľa ktorého bolo 61 obžalovaných odsúdených na nepodmienečné tresty odňatia slobody od 18 mesiacov do 14,5 roka (dohromady na 345 rokov a 10 mesiacov). Vyniesol aj päť oslobodzujúcich rozsudkov.

(zdroj:sme.sk)