Polárna žiara je súhrnný názov pre svetelné úkazy, tvoriace sa vo vysokej atmosfére a to vo výškach od 80 do 1000 kilometrov, najčastejšie však vo výške okolo 100 kilometrov.
Bežne sa tento úkaz vyskytuje v polárnych oblastiach - južná žiara sa nazýva aurora australis a severná žiara aurora borealis. V stredných zemepisných šírkach, hlavne v tropických oblastiach sa tento úkaz vyskytuje tiež ale len ceľkom výnimočne.
Polárna žiara vzniká pri rekombinácii iontov po ionizácii molekúl atmosféry, vyvolané dopadom korpuskulárneho žiarenia Slnka. Žiarenie je vysielané pri chromosférických erupciach alebo pri rekombinácii protónov vyvrhnutých Slnkom - zabrzdených na rýchlosť pod 4tisíc kilometrov za sekundu! Nabité častice sa poybujú vedľa siločiar magnetickéo poľa Zeme a do atmosféry vnikajú iba okolo magnetických pólov. Tvary a farby polárnej žiary sú veľmi rozmanité a neustále sa menia.
Pri veľmi silnej slnečnej činnosti sa polárna žiara dá pozorovať aj v Čechách i na Slovensku.
- Halové javy sú optické úkazy, ktoré vznikajú odrazom alebo prechodom slnečných či mesačných paprskov cez drobné ľadové krištály v atmosfére.
- Aby však k vzniku týchto úkazov vôbec mohlo dôjsť, krištáliky musia mať tvar 6-bokej doštičky alebo hranolčeku.
- Ako prvý tieto javy popísal a pomenoval Aristoteles už v 4 storočí pred Kristom. Princíp vzniku týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súborovú teóriu spísal francúzsky fyzik Edme Mariotte.
- (zdroj: fs.gimiweb.net-upravené)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára