Čierny kašeľ

 

Ide o akútne bakteriálne infekčné ochorenie dýchacích ciest, ktoré je spojené s charakteristickými záchvatmi kašľu a kvôli veľmi vysokej miere nákazy môže napadnúť aj všetky osoby, ktoré nie sú imúnne.

Ako sa prejavuje?

Kýchanie, nádcha, niekedy zachrípnutie. Na začiatku takmer žiadna horúčka. Netypický kašeľ.
Viaceré (15 až 20), prerývané návaly kašľu s mučiacim výrazom tváre. Vykašliava sa hustý, sklovitý hlien. Popri celkových chorobných symptómoch sú typické prerývané záchvaty kašľu a viactýždenný chorobný priebeh. K obávaným komplikáciám patrí napríklad aj zastavenie dýchania u dojčiat a zápal pľúc. Liečba nastáva antibiotikami, profylaxia sa vyslovene odporúča novou, lepšie znášanou očkovacou látkou.

Kašeľ je vyvolávaný baktériou Bordetella pertussis, ktorá vylučuje špecifický jed, toxín pertussis, a tým podmieňuje chorobné symptómy. Bordetella pertussis sa zachytáva na slizniciach dýchacieho traktu a spôsobuje tu poškodenia buniek. Okrem toho vzniká zápal, ktorý vedie k tomu, že sa utvára hustý hlien, ktorý potom vedie k charakteristickým záchvatom kašľu. Po prekonanom čiernom kašli vzniká dlhotrvajúca imunita.

Najčastejším zdrojom nákazy sú infikovaní ľudia, ktorí však ešte nevykazujú nijaké chorobné prejavy. Prenos nastáva kvapôčkovou infekciou, čiže okrem iného kašľom, kýchaním, bozkávaním a používaním toho istého riadu. Pôvodca je extrémne infekčný. Asi 80 % kontaktných osôb pacienta, ktoré nie sú zaočkované, ochorejú. Často prenášajú aj dospelí bez symptómov chorobu na deti.

Na celom svete je ročne asi 51 miliónov prípadov čierneho kašľu, z ktorých ca 600 000 končí smrteľne. Väčšina týchto prípadov sa vyskytuje v rozvojových krajinách, v ktorých nie je zabezpečené preočkovanie obyvateľstva a (väčšinou z finančných dôvodov) nie sú k dispizícii žiadne lieky alebo nie v dostatočnom množstve. Väčšinou obetí sú deti, predovšetkým dojčatá. V súčasnosti opäť pribúda častosť tohto ochorenia aj vo vyspelých krajinách, pretože sa menej využíva existujúce ochranné očkovanie. To platí najmä pre Spolkovú Republiku Nemecko, hlavne preto, že v starej DDR uskutočňované povinné očkovanie už neexistuje.

Antimikrobiálna terapia môže iba skrátiť dĺžku choroby, prepuknutiu choroby nemožno zabrániť. Možným antibiotikom je erythromycin. Ťažko choré dojčatá musia byť ošetrované nemocnične, pretože často nie sú schopné vykašliavať hlien, ktorý sa potom musí odsávať.

Najčastejšie komplikácie u malých detí: vydutiny v štruktúre pľúc, zápal pľúc, reaktivovanie predtým existujúcej tuberkulózy a zhoršenie nálezu, zápal mozgu so záchvatmi kŕčov...

Fakty o čiernom kašli:

Dospelí, ktorí boli v detstve zaočkovaní, majú miernejší priebeh ochorenia, ktoré občas ťažko rozoznať od bežnej respiračnej infekcie, asi desať dní majú suchý dráždivý kašeľ bez teploty, neraz trpia únikom moču, sú však vysoko infekční.

U 20 až 30 percent dospelých pacientov sa pri dráždivom kašli, ktorý trval viac ako týždeň, sérologicky potvrdila baktéria pertussis.

Účinná je aspoň 14-dňová liečba makrolidovými antibiotikami, ako podporné sa predpisujú kortikoidy a sedatíva.

Po odznení ochorenia treba dať dostatočný priestor rekonvalescencii, pretože organizmus je vyčerpaný.

V minulých storočiach, najmä v osemnástom, zasiahli Európu aj Ameriku viaceré hromadné epidémie tejto nákazy.

Na svete nemá prístup k očkovaniu až 36 miliónov detí, z toho ich až 600-tisíc žije v Európe, všetky sú vysoko vnímavé aj na baktériu čierneho kašľa.

Vysoký výskyt až 124 ochorení na 100-tisíc obyvateľov má Nórsko aj Švajčiarsko, obe majú benevolentný prístup k očkovaniu.

Celoplošne adolescentov očkujú v Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Fínsku a Švédsku.

Podotýkam, že vakcína proti čiernemu kašlu bola dlhodobo klinicky testovaná a až potom, keď sa zistilo že nie je škodlivá, sa začala aplikovať.

(zdroj:primar.sme.sk)