Núbijské pyramídy

 

 

 

Ako Núbijské pyramídy sa označujú stavby v tvare pyramíd v kaňone Nílu, v oblasti predtým známej ako Núbia, ktorá ležala v dnešnom Sudáne.

Architektonicky sú odvodené od pyramíd v Egypte. V staroveku bola Núbia domovom rôznych kušánskych kráľovstiev, prvé z nich - Kermánske kráľovstvo, založené niekedy okolo roku 2500 pred Kristom s hlavným mestom Kerme bolo prvým núbijským centralizovaným štátom so svojou pôvodnou architektúrou a pohrebnými rituálmi. Dve ďalšie kráľovstvá Napata a Meroe boli kultrúrne, politicky, ekonomicky i vojensky silne ovplyvnené faraónskym Egyptom, s ktorým začali postupne súperiť, dobyli ho, zjednotili so svojou ríšou a ako už egyptskí faraóni založili 25 dynastiu. Núbijská vláda nad Egyptom bola relatívne krátka a skončila dobytím Asýrčanov a Napatské kráľovstvo o Egypt prišlo. Kultúrny dopad bol obrovský a tak začal neobyčajný rozpuk v budovaní pyramíd, čo sa udržalo až do doby, keď nastúpilo vládnuť kráľovstvo Meroe. Na troch miestach Núbije bolo vyvudovaných celkom 220 pyramíd, ktoré slúžili ako hrobky pre kráľov a kráľovné oboch kráľovstiev. 

Prvé pyramídy boli postavené na mieste el-Kurru, ďalšie v Nuri na západnom brehu Nílu v Hornej Núbii. Najväčšie pyramídy sú na treťom mieste - v meste Meroe, bolo tu pochovaných okolo 50 kráľov a kráľovien. Pyramídy v Núbii sa konštrukčne značne odlišujú od tých egyptských, vysoké sú síce rovnako od 6 do 30 metrov, ale majú relatívne malú základňu a poväčšinou susedia s chrámom. Všetky hrobky boli ešte v staroveku vykradnuté, zachovali sa však nástenné reliéfy v hrobkových chrámoch, zbytky drevených rakiev aj s múmiami a ich pokladmi. 

V čase archeologických výskumov boli v niektorých pyramídach nájdené zbytky lukov, tulcov so šípami, konské postroje, drevené nádoby, hrnce, farebné sklo, kovové plavidlá a ďalšie zaujímavé artefakty, ktoré svedčili o rozsiahlych obchodných kontaktoch s okolitými krajinami.

(zdroj:fs.gimiweb.net)