Čo nás čaká?

Kodanská diagnóza 

V špeciálnej vedeckej správe nazvanej "Kodanská diagnóza", ktorú pripravovalo 26 vedcov, sa uvádza, že bez výrazných opatrení by mohla globálna teplota na Zemi do roku 2100 stúpnuť až o 7 °C! Túto prognózu podporujú viaceré nové dôkazy. Satelitné a priame merania ukazujú, že grónske a antarktické ľadovce sa roztápajú oveľa rýchlejšie, než to predpokladali klimatické modely. Za posledných 15 rokov vzrástla hladina morí o viac ako 5 centimetrov. Ak by to takto malo pokračovať, podľa modelov by v roku 2100 mohla byť hladina morí vyššia o jeden až dva metre. A to už by bol v prímorských krajinách obrovský problém. Ďalším z hrozivých faktov je, že v roku 2008 boli emisie oxidu uhličitého o 40 percent vyššie než v roku 1990. Zo správy vyplýva, že ak sa chceme reálne vyhnúť problémom z vážneho narušenia našej klímy, mali by sme do piatich rokov výrazne znížiť množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia. "Je to posledná vedecká výzva pre rokujúcich zo 192 krajín, ktoré musia v Kodani nastúpiť na vlak ochrany klímy. Musia pochopiť jednoduchú pravdu o globálnom otepľovaní a bezprecedentnom riziku, ktoré nám hrozí," vyjadril sa profesor Hans Joachim Schellnhuber, predseda Nemeckého poradného zboru o globálnom otepľovaní (WBGU).

Skleníkový efekt
K skleníkovým plynom, ktorých množstvo sa v atmosfére Zeme zvyšuje výrobnou činnosťou človeka, patrí oxid uhličitý. Pre skleníkový efekt, ktorý tieto plyny spôsobujú, sa časť slnečnej energie zachytáva v atmosfére, a tak sa Zem väčšmi otepľuje. Tým sa narúša stabilita klímy, sú extrémne výkyvy počasia, vznikajú ničivé búrky, rýchlejšie sa roztápajú ľadovce, zvyšuje sa hladina morí... Počas rokov 2000 - 2008 Grónsko stratilo 1 500 kubických kilometrov ľadu, na zvýšení hladín svetových morí sa tak podieľalo celou jednou šestinou. Zlou správou je, že roztápanie ľadu sa zvyšuje.

Pohľady z vesmíru
Dôležitým zdrojom údajov o počasí, ničivých búrkach, hurikánoch, pohyboch morských hladín a ľadovcov sú rôzne satelitné merania. Významne sa na nich podieľa americká NASA, ktorá má na obežnej dráhe takýchto satelitov hneď niekoľko. Zaujímavý je takzvaný A-Train zložený zo šiestich satelitov - Aqua z hľadiska globálnej klímy skúma vodu, Cloud zase mraky a ich úlohu v jej regulácii, Calipso a Parasol zase z rôznych hľadísk vzájomné pôsobenie aerosolov a mrakov v ovzduší, Aura znečistenie atmosféry a OCO koncentráciu oxidu uhličitého ako najvýznamnejšieho skleníkového plynu. Zábery z iných satelitov či Medzinárodnej vesmírnej stanice zase ukazujú, ako sa na povrchu Zeme prejavujú ničivé vplyvy počasia i ľudskej činnosti, ako postupne vysychajú jazerá alebo sa odlesňujú veľké plochy. Také sú napríklad zábery po cunami v Thajsku či fotografie obrovských lesných požiarov. Pozorovanie oceánov, ich prúdov, vyparovania či mapovanie výskytu planktónu je ďalšou kapitolou, ktorá prispieva k súhrnu poznatkov, podľa ktorých špecialisti odvodzujú prognózy vývoja na nasledujúce roky. Rokovania v Kodani sú predovšetkým politickou záležitosťou, pri ktorej ide o ekonomické záujmy veľkých svetových hráčov. Nemusíme ani rozumieť vedeckým simuláciám a výpočtom, podľa záberov z vesmíru však je jasné, že planéta, na ktorej žijeme, sa mení, ale nie k lepšiemu. Varovania klimatológov, meteorológov a ďalších odborníkov by preto nemali zostať nepovšimnuté.

(zdroj: adam.cas.sk,život)