Čičmany

 

 

Rázovitá dedinka sa rozprestiera v južnej časti Rajeckej doliny pod najvyšším kopcom Strážovských vrchov Strážovom (1213 m. n. m.).

Juhozápadne od obce pramení rieka Rajčanka, pretekajúca celým územím Rajeckej doliny. Svojou nadmorskou výškou 655 m. n. m. je najvyššie položenou obcou Žilinského okresu. V Čičmanoch, známych svojou zachovalou ľudovou architektúrou a typickým odevom, v súčasnosti trvalo žije len okolo 190 obyvateľov. Historické dokumenty obec po prvýkrát zachytili v roku 1272 ako possesio Czicman.

Z obdobia protitureckých vojen sa zachovalo rozprávanie o tom ako šikovní obyvatelia Čičmian vybabrali s Turkami a odplašili ich maskami. Chlapi využili tureckú poverčivosť a vyrobili šesť masiek v tvare obrovskej hlavy s červeným vyplazeným jazykom, na poniektorých boli i volské rohy. Hlavy boli nastoknuté na dlhých paliciach a telo masky tvorilo dlhé vrece. Toto si na seba chlapi navliekli a takto revali, poskakovali a zvonili zvoncami. Turci vyľakaní obrovskými netvormi, vysokými ako dvaja statní chlapi, pozosadali zo splašených koní a utekali odkiaľ prišli. Aj tur by vraj zbledol od závisti pred takým revom, aký zo seba chlapi vydávali, preto ho povýšili na Turoňa.

Ženy vyrábali plátno z dopestovaného ľanu, či súkno z ovčej vlny. Z toho potom šili odevy a aj ich zdobili výšivkami. Pôvodné farby používané vo výšivkách boli kombinácie bielej s odtieňmi žltej, oranžovej a červenej. Pletené výrobky, ktoré zhotovovali starou technikou na tzv. "krosienkach" používali napríklad na čepce v tradičnom ľudovom odeve. Muži zasa vyrábali súkenné papuče, plietli ponožky na ihliciach pre celú rodinu, vybíjali si opasky. Kupovali len krpce, kožu na opasky a bohatší obyvatelia i kožúšky. Čižmy sa v Čičmanoch nenosili, namiesto nich si obúvali muži do krpcov pletené "kopicá" siahajúce do polovice lýtok. Keď bolo sucho, nosili ich miesto obuvi, nakoľko boli veľmi pevné. Ženy si obúvali do bielych súkenných papučiek alebo krpcov "nohavičky", podkolienky, ktoré si samy uplietli z vlny. Ako doplnkové zamestnania postupne v obci vznikli sklárstvo, podomový obchod či práce v lesoch.

Okrem krásnej okolitej prírody, maľovaných domčekov pripomínajúcich perníkové chalúpky obci dominuje murovaný jednoloďový Kostol Nájdenia sv. Kríža z roku 1669 postavený v barokovom slohu. Druhou väčšou stavbou je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý pochádza z konca 18. storočia. Je to jednoposchodová trojtraktová stavba, dnes v jeho priestoroch nájdete reštauráciu a ubytovacie kapacity. V dvoch zrubových domoch v dolnej časti obce sú vysunuté expozície Považského múzea, ktoré približujú každodenný život a zvykoslovie v obci. Každoročne v lete i pri príležitostí sviatkov prebieha v obci kultúrny program. Pre milovníkov zimných športov poskytuje svoje služby lyžiarske stredisko. Pôvodnú atmosféru obce si môžete zintenzívniť pobytom v tradičných maľovaných dreveniciach.

(zdroj:cestovanie.sk)