Postavili ho pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia a v listinách sa uvádza pod menom "castrum Sowar". Už pred ním existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však veľmi skoro zanikli. Tento sa nachádza v Ruskej Novej Vsi.
Jeden stál na vrchu Várhegy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší na mieste terajšieho gotického Kostola. Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý dnes voláme aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľnohradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad postavili na základe kráľovského povolenia z roku 1288 avšak minimálne o 10 rokov neskôr.
Kráľ Ladislav daroval magistrovi Jurajovi Bokšovi kráľovské dediny Sowar a Sopothok - Solivar a Soľnú Baňu a dovolil mu vystavať aj hrad. Juraj daroval v roku 1298 časť majetku Hypolitovým synom Petrovi a Tomášovi, pričom Tomáša vyslal na vrch Tarkeau aby ho strážil a nedovolil tam nikomu inému hrad vystavať. Hrad teda postavili až po roku 1298. Jeho staviteľom a prvým majiteľom bol teda Juraj Bokš, ktorého potomci (od začiatku 14.stor. sa nazývali podľa hradu Soósovci) ho s prestávkami vlastnili až do roku 1670. Hrad prežil mnoho vojen a bol veľa ráz poškodený. V roku 1552 ho obliehali a poškodili Prešovčania. Sotva ho opravili, keď ho roku 1575 na rozkaz kráľa dobyl a demoloval kapitán Šarišského hradu, pretože Soósovci nechceli prepustiť soľné bane kráľovskému eráru. Soósovci hrad však znovu renovovali, napriek tomu, že napokon v roku 1592 kráľovský erár súd vyhral a dolovanie soli sa stalo kráľovským monopolom. Hrad potom obývali až do roku 1670, keď im ho pre účasť na Wesselényiho sprisahaní skonfiškovala aj s majetkom uhorská komora. K zániku hradu došlo až roku 1715, keď ho podľa uznesenia snemu zbúrali. Odvtedy chátra.
Hrad postavili na strmej skalnatej ostrožine s rozmermi cca 45x35m, ktorá je prístupná len z východu. Chránená bola 13m širokou priekopou s valom, na severe sa napájala na skalnú stenu a na juhu ústila do svahu. Tu viedla aj prístupová cesta chránená priamo v priekope malým predpolím. Po celej dĺžke dolného nádvoria sa tiahol pravdepodobne obvodový múr, ktorý končil až pri vstupnej bráne. Na severnej strane sa z neho časť zachovala, spolu s fragmentom kruhovej veže o priemere cca 5m. Do horného hradu sa dalo dostať asi len peši. Po okrajoch ho chránilo kamenné obvodové opevnenie. Uprostred vrcholovej plošiny sa nachádzala palácová stavba so základmi 17x8m vysekanými do skaly. V jej blízkosti stála mohutná štvorcová veža s pôdorysom 8x8m a vnútorným kruhovým priemerom 4m. Dodnes sa z jeho múrov zachovali iba nepatrné zvyšky na obvodového opevnenia horného hradu na juhozápadnej strane, stopa po umiestnení paláca, a fragment štvorcovej veže. Na severnej strane sa zachovala časť murovaného obvodového opevnenia a kruhovej veže dolného hradu. Hrúbka muriva cca 120cm. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad. Dnes zvyšky nepatrných zrúcanín ležia na vrchu Zamek v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves na výbežku tzv. Solivarského pohoria východne od Prešova.
(zdroj:zamky.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára