Veľký Čínsky múr

 

Čínsky múr je úžasná stavba dlhá podľa posledných meraní až 8000 km. Jej šírka je od 4 do 12 metrov a výška dosahuje od 6 až do 15 metrov. Začiatok tejto gigantickej stavby presne určiť nevieme, pretože jednotlivé časti tohto múru boli budované jednotlivými čínskymi štátmi v rôznych časových obdobiach. Zato máme presný záznam z histórie, že Ših Huang-ti z dynastie Čin (vládol v rokoch 221-206 pr. Kr., tyran, pokúsil sa zrušiť konfucianizmus), prvý zjednotiteľ čínskeho impéria, vybudoval pôvodný čínsky múr pospájaním a obnovením jednotlivých už skôr vybudovaných múrov. Počas dynastie Han, ktorá obnovila konfucianizmus (vládla od r. 202 pr. Kr. do 220 po Kr.), bol tento múr predĺžený až do Yu-men v provincii Kansu.

Dlho sa tradovalo populárne, ale ničím nepodložené tvrdenie z roku 1938 že Veľký múr je jediným ľudským výtvorom viditeľným z Mesiaca. Ak ide o pohľad voľným okom, Veľký múr rozhodne nie je z takej vzdialenosti viditeľný! V otázke pozorovania z kozmickej lode na nízkej obežnej dráhe sa názory rozchádzajú. Nie je vylúčené, že pri priaznivom osvetlení môže pozorovateľ s bystrým zrakom priebeh múru zazrieť, ale napríklad prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wei (Yang Liwei) výhlásil, že Veľký múr pri pohľade z vesmíru nerozoznal. Tvrdenie o jeho výnimočnej viditeľnosti možno rozhodne odkázať do ríše legiend.

Tajomstvo pevnosti a dlhovekosti spočíva v lepkavej ryži, ktorú stavebníci použili na vytvorenie malty!! Zistil to čínsky vedecký tím. Časti múra postavené počas vlády dynastie Ming vznikli asi pred 600 rokmi zmiešaním kaše z lepkavej ryže a haseného vápna. Práve ryžová kaša zlepila dokopy tehly tak pevne, že na mnohých miestach múru ani dnes nerastie tráva. V ryži sa totiž nachádza amylopektín, ktorý podľa vedcov z univerzity Zheda "pomohol vytvoriť kompaktnú mikroštruktúru, čo dodalo stabilnejšie fyzické vlastnosti a väčšiu mechanickú silu". Použitie lepkavej ryžovej kaše je pritom podľa nich jednou z najdôležitejších technologických inovácií tej doby. V období vládnutia dynastie Ming totiž vznikali hrobky, pagody a múry odolné voči zemetraseniam a iným prírodným katastrofám.

Od roku 1978 je Veľký čínsky múr zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu je ochrana múru doteraz nedostatočná; v odľahlejších miestach sa rozpadáva a dochádza k rozoberaniu na stavebný materiál. Zreštaurované a turisticky sprístupnené sú len niektoré menšie úseky.

(zdroj:wikipedia.sk,adam.cas.sk-SITA))