Hlodavce

 

 

Hlodavce tvoria veľmi výraznú samostatnú skupinu, tá je ostro ohraničenú od ostatných radov cicavcov. Názov radu je odvodený od hlodavého chrupu. Systematicky sú hlodavce (Rodentia) zaradené do samostatného radu, ktorý zahŕňa cicavce vysokého fylogenetického veku s typickými anatomicko-morfologickými zvláštnosťami (chrup, tvar lebky a pod.)....

Rezáky hlodavcov majú dlátovitý tvar a neobmedzený rast. Očné zuby im chýbajú. Hlodavce sú najpočetnejším radom triedy cicavcov (Mammalia). Majú spomedzi všetkých cicavcov najväčší počet mláďat. Z 1730 druhov hlodavcov žijúcich v súčasnosti na Zemi obýva strednú Európu 28 druhov. Do radu hlodavcov patrí asi 20 čeľadí. Dôležitým predpokladom efektívneho ničenia škodlivých hlodavcov sú vedomosti z biológie a spôsobe života, v ktorom sa nachádzajú. Na základe daných skutočností určujeme spôsob ničenia, ale súčasne aj preventívne opatrenia zamerané proti ich šíreniu.

Myš domáca - Mus musculus

(čeľaď Myšovité)

 

Rozšírená je po celom svete a žije synantropným spôsobom života. Je nočným zvieraťom, dobre šplhá a pláva. V letnom období môže žiť aj vo voľnej prírode. Koncom leta sa sťahuje do budov, kde pržíva zimné obdobie. Dospelá myš domová má asi 9 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost. Má šedožltú farbu. Živí sa prevažne rastlinou potravou, hlavne semenami rastlín. V priaznivých podmienkach sa množí celý rok. Brezivosť trvá 19 - 21 dní. Vo vrhu má 5 - 6 mláďat. Mláďatá na 10. deň života sú osrstené, na 14 deň vidia a 25. deň sa samostatne živia. Dožíva sa 1 maximálne 2 rokov. Pohlavne dospievajú vo veku 2 - 3 mesiacov. Myš domová žije v spoločenstvách a každé spoločenstvo ovláda určitý priestor. Má celkom malé nároky na veľkosť plochy obývaného priestoru. Ak má dostatok potravy, jej životný priestor nie je väčší ako 5 m/2, preto sa ťažko ničí hlavne v obytných skladoch. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, môže žiť a množiť sa bez pitia vody. Prechádza cez otvory väčšie ako 6 mm. Myš je odolnejšia voči rodenticídnym prípravkom ako potkan hnedý.

Potkan hnedý (potkan) - Rattus norvegicus

(čeľaď Myšovité)

 

Je rozšírený po celej zemeguli, pričom vyhľadáva chladnejšie a vlhké prostredie. Podľa spôsobu života sa zaraďuje do skupiny eusynantrópov (stáli synantropi), ktorých vývoj zašiel tak ďaleko, že ľudské sídliská sú im hlavným a často jediným trvalým prostredím v ktorom žijú. Potkan má zvyčajne šedo hnedú srsť, na bruchu svetlejšiu, pysk tupo zakončený, ušnice viditeľné (prehnuté dopredu nesiahajú k očiam), chvost je hrubý, kratší ako telo, dľžka tela je 22 - 30 cm, maximálna hmotnosť 500g. Pohlavne dospievajú vo veku 3 mesiacov, brezivosť trvá 3 týždne, vo vrhu býva 7 - 10 mláďat, laktácia trvá 4 týždne. Potkan sa dožíva 1 roka, maximálne 2 a pol roka. Rozmnožovacie obdobie sa mení v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia. Pokles rozmnožovania sa zaznamenáva v zimnom období a v čase letných horúčav. Veľa mláďat zahynie (odhad 75%). Potkan je prevažne nočné zviera. Potravu vyhľadáva väčšinou po západe slnka. V prípade, že je populácia potkanov premnožená, vyhľadávajú krmivo aj počas dňa. Je všežravý so sklonom k mäsožravosti, často sa u neho vyskytuje kanibalizmus. Musí denne piť. Pri nedostatku potravy a vody hynie už za 5 dní. Vyhrabáva si nory, často v blízkosti vody, vyskytuje sa v kanalizácii, blízko hnojísk a smetísk, v pivniciach, skladoch, silách. Má dobrý čuch, výborne hrabe, pláva (aj pod vodou) a šplhá do výšok. Potkan je farboslepý zle vidí a pri orientácii sa riadi pomocou čuchu, sluchu a hmatovými chlpami. Potkany sa preto pohybujú hlavne okolo stien a pevných predmetov. Chuťová vnímavosť je veľmi dobre vyvinutá. Početnosť populácie je určovaná vhodnosťou obydlia a množstvom krmiva. Žiaden iný živočišny druh nebol tak dlho intenzívne ničený, napriek tomu aj v súčasnom období je potkan prítomný a prosperuje vo všetkých kontnentoch obývaných človekom.

Potkan čierny (krysa) - Rattus rattus

(čeľaď Myšovité)

 

Koncom 18. a začiatkom 19 storočia vymizol potkan z väčšej časti Európy. Zvýšená lodná doprava a nedodržiavanie hygienických opatrení umožnilo jeho nový príliv do Európy. U nás sa vyskytuje len zriedka, hlavne v dunajských prístavoch, v ČR pozdĺž rieky Labe od Děčína po Prahu. Srsť má hnedošedú, špicatý pysk, veľké oči, ušnice veľké (prehnuté dopredu presahujú oči), chvost má tenký, dlhší ako telo. Dlžka tela je 14 - 23 cm, maximálna hmotnosť 250g. Pohlavne dospieva v troch mesiacoch, brezivosť trvá tri týždne, má 6 - 10 mláďať, laktácia trvá 3 týždne. Dĺžka života je 2 roky, maximálne 4 roky. Má dobrý čuch, výborne šplhá a skáče, zriedka pláva a vyhrabáva nory. Je všežravec, prednosť dáva zrnu a múke. Bez pitia vydrží aj niekoľko dní. Úkryty máva na povalách, podstrešných priestoroch, na stromoch. Rozširuje sa lodnou dopravou a inými dopravnými prostriedkami.

 

Hraboš poľný - Microtus arvalis

(čeľaď Hrabošovité)

 

Je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Žije exoantropným spôsobom života. Dorastá do veľkostí 8 - 13 cm a hmotnosti 20 g. Telo má zavalité, srsť má hnedú. Chvost má kratší ako telo. Oči a uši sú nápadne malé. Obdobie rozmnožovania hraboša poľného závisí od vonkajších podmienok. Samice pohlavne dospievajú vo veku 4 - 5 týždňov. Brezivosť trvá 19 - 21 dní. V lete môže mať každý mesiac jeden vrh. Vo vrhu je priemerne 4 - 6 mláďat. Tieto na 8 deň vidia a na 14 deň sa už samostatne živia. Jedinci narodení na jar rodia ešte v tom istom orku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Jedinci narodení koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa veku 18 mesiacov. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy sa môže vyskytnúť 1000 až 3000 jedincov, ktoré za mesiac spotrebujú viac ako 2 000 kg rastlín a až 400 kg obilia. Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčakmi, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy.

Hryzec vodný - Arvicola terrestris

(čeľaď Hrabošovité)

 

Žije exoantropným spôsobom života prevažne v blízkosti vodných tokov spravidla jednotlivo. V brehu si buduje nory v hĺbke 20 - 30 cm do vzdialenosti 10 m od vodného toku. V nore si stavie jednu hniezdovú a jednu zásobnú komoru, v ktorej zásoby presahujú často 10 kg. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, ale požiera tiež vodné larvy a hmyz. Hryzec vodný dorastá do hmotnosti 200g a dľžky tela 14 - 24 cm. Má guľatú hlavu s malými ušami zakrytými srsťou. Dľžka chvosta dosahuje 8 - 15 cm. Srsť je farby šedej až čiernohnedej s belavým, prípadne žltavým bruškom. Brezivosť trvá 21 dní a počas roka má 2 - 3 vrhy s 2 - 10 mláďatami. Mláďatá dospievajú v 6. - 7- týždni.

(zdroj:dddactiv.sk)