Zakázaná archeológia alebo zaujímavé nálezy
Na východných svahoch Uralu v okolí riek Narada, Kožim a Balbanju našli ruskí zlatokopovia v rokoch 1991 až 1993 podivné predmety. Väčšinou pátrajú v hĺbkach medzi tromi až dvanástimi metrami a v tejto vrstve taktiež objavili akési miniatúrne špirály. Ich veľkosť je od 3 cm až po neuveriteľné tri tisíciny milimetra. Boli zhotovené z rôznych kovov - prevažne z medi, ale i z volfrámu a molybdénu. Použitie týchto kovov v čistej forme je v dnešných podmienkach veľmi neobvyklé. Ich spracovanie je veľmi náročné, pretože volfrám sa začína taviť až pri teplote 3410 stupňov Celsia a molybdén pri 2650 °C4.
Skúmaním týchto predmetov sa začali zaoberať ústavy Ruskej akadémie vied v komskej metropole Zyktyvkare, V Moskve, v Petrohrade a taktiež jedna vedecká inštitúcia vo fínskych Helsinkách. Vedecká pracovníčka oddelenia geológie dr. E. V. Matvejevová v záverečnej expertíze detailne popísala miesto, kde boli kúsky kovu nájdené. Išlo o vrstvu, ktorá sa ukladala v najmladšom období štvrtohôr, zhruba v čase, ktorý býva označovaný ako doba železná. Keď dr. Matvejevová prehliadala vzorky získané geologickou sondou, zistila, že na dvoch starších vrstvách sa nachádzala tretia - zo šedého štrku a materiálu, ktorý pred sebou tlačil ľadovec. Táto vrstva dosahovala sily necelých dvoch metrov. A práve v tejto zlatonosnej vrstve, ktorá podľa názoru ruských bádateľov vznikala pravdepodobne v období pred sto tisícimi rokov, ležali zvláštnym spôsobom opracované kúsky kovov. Do zeme sa museli dostať behom staršej časti štvrtohôr.
V geologickom počítaní času ide o najmladšie obdobie vývoja Zeme, ktoré začalo asi pred dvoma miliónmi rokov a skončilo asi pred desiatimi tisícimi rokov. Kto tieto pozoruhodné predmety vyrobené pred sto tisícimi rokov vyrobil, zostáva naďalej záhadou. Neprešla ani špekulácia, ktorá dávala týchto kovových "drobčekov" do súvislosti s neďalekým kozmodrómom v Plisecku, ležiacim v polárnej oblasti nad Uralom. Odborníci CNIGRI považujú túto domnienku za nevierohodnú a nepredpokladajú, že by mohlo ísť o kovové zostatky rakety pozemského pôvodu. Tieto nálezy sú spájané i s novým odvetvím vedy - nanotechnológiou.
Veľmi zaujímavé sú taktiež už dávno zabudnuté artefakty v podobe, povedzme "guličky" v tvare pentagonálneho dvanásťstenu. Tieto predmety sú zložené z bronzu a ich vyhotovenie bolo veľmi náročné. Uprostred každej päťuholníkovej plochy majú otvor rôzneho tvaru a rôznej veľkosti, vo vnútri je predmet dutý. Všetky exempláre boli nájdené v oblasti severných Álp. Podľa archeológov ide o predmety rímskeho pôvodu, ale na čo slúžili zatiaľ neprišli. Mnohí v ňom vidia hračku, hraciu kocku alebo meraciu pomôcku. Avšak existuje i teória, ktorá dáva tvar tohto predmetu do súvislosti s grafickým rozkreslením pentagonál na obrysoch Zeme. Na hranách týchto pentagonál a v ich stredoch sú znázornené body, kde sú miesta, na ktorých sa niekedy odohrávajú záhadné javy. Je teda možné, že ide naozaj o kultový predmet, ktorého účelom bolo hľadanie možného kontaktu s "inými svetmi"?
13. februára 1961 zbierali Mike Mikesell, Wallace A. Lane a Virginia Maxeyová osem alebo deväť kilometrov severovýchodne od mesta Olancha v Kalifornii vzorky minerálov. Toho dňa nazbierali vrece minerálov na úpätí 1300 m vysokej hory Coso. Jeden nález pokladali spočiatku za geódu, napriek tomu, že bola pokrytá skamenenými mušličkami. Mike Mikesell ju rozrezal diamantovým kotúčom, ktorého ostrie sa úplne zatupilo. V kameni však nebola dutina, aká sa často v geódach nachádza, ale kruhová ploška z veľmi tvrdého materiálu - porcelánu alebo keramiky a uprostred drôt z lesklého kovu o priemere 2 mm, ktorý ako jediný bol magnetickou časťou. Pod röntgenom sa zistilo, že drôt prechádza všetkými súčasťami a na konci sa zdá byť skorodovaný. Končí však čímsi, čo by mohlo byť pružinou alebo kovovou špirálou. Na drôte zostali tri časti, z ktorých je viditeľná práve stredná keramická časť s trochou skorodovanej medi. Jeden geológ vraj prehlásil, že "geóda" je stará prinajmenšom pol milióna rokov. Všetky súčasti záhadného predmetu pripomínajú modernú zapaľovaciu sviečku, ktorá sa líši od nájdeného artefaktu iba niekoľkými detailmi. Záhadný je tiež materiál. ktorým bol predmet obalený. Pani Maxeyová hovorí o "stvrdnutom íle". O pôvode tohto predmetu jestvujú celkom dve racionálne vysvetlenia:
1. Obal, ktorým bol exemplár obalený, pravdepodobne "nazbieral" na svoj povrch celú škálu kamienkov, "klinec", "podložku" atď. Týmto spôsobom mohol vzniknúť takýto záhadný útvar.
2. Ak tento materiál nie je sediment, môžeme tento nález vysvetliť oveľa ľahšie. Mohla to byť skutočne sviečka, stará istý počet rokov, ktorá sa nejako obalila blatom a to okolo nej stvrdlo.
Mnohí sú určite radi, že existujú i omyly, čo ich ďalej utvrdzuje v ich presvedčení, že všetko sa dá vysvetliť. Treba však spomenúť ešte ďalšie nálezy, na ktoré sú racionálne vysvetlenia príliš krátke.
(zdroj:tajomstva.org)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára