(*Blatnica - † Bratislava)
Vlastným menom Mária Pullmanová, poetka, autorka literatúry pre mládež, prekladateľka...
Máša Haľamová sa narodila v rodine turčianskeho obchodníka - šafraníka, ktorý istý čas žil v ázijskej časti predrevolučného Ruska, v Kadanke. Vyrastala v rusofilskom prostredí. Po maminej smrti sa presťahovala k jej priateľke do Starej Pazovy (Vojvodina). Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátila domov a do gymnázia už chodila na Slovensku. Zmaturovala v roku 1924 a následne sa zamestnala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila spolu s manželom, lekárom Jánom Pullmanom do roku 1956. Po manželovej smrti pracovala dva roky v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta. Od roku 1958 žila a pôsobila v Bratislave ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá.
Bola tiež vynikajúcou lyžiarkou a na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935 bola najmladšou rozhodkyňou.
Máša Haľamová je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia nadväzujúca na tradície slovenskej moderny. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.
Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v Novom rode a Mladom Slovensku. Veľká časť jej básní má baladický charakter, žánrovo nadväzujú na Kraskovu baladu neepického typu. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom J. Wolkra. Sugestívne ju priťahoval obraz na smrť chorého Jiřího Wolkera, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode.
Vo svojej básnickej tvorbe nadviazala na tradíciu kraskovského symbolizmu, ale často použitý voľný verš ju zblížil s modernými básnickými smermi, ktoré prichádzali po symbolizme. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a presvedčivo artikulovanými citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju "tvrdé veci dňa" nedožičili.
Viaceré básne zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak).
Maša Haľamová uverejnila niektoré svoje diela pod pseudonymom ,,ma."
Bola tiež vynikajúcou lyžiarkou a na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935 bola najmladšou rozhodkyňou.
Máša Haľamová je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia nadväzujúca na tradície slovenskej moderny. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.
Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v Novom rode a Mladom Slovensku. Veľká časť jej básní má baladický charakter, žánrovo nadväzujú na Kraskovu baladu neepického typu. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom J. Wolkra. Sugestívne ju priťahoval obraz na smrť chorého Jiřího Wolkera, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode.
Vo svojej básnickej tvorbe nadviazala na tradíciu kraskovského symbolizmu, ale často použitý voľný verš ju zblížil s modernými básnickými smermi, ktoré prichádzali po symbolizme. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a presvedčivo artikulovanými citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju "tvrdé veci dňa" nedožičili.
Viaceré básne zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak).
Maša Haľamová uverejnila niektoré svoje diela pod pseudonymom ,,ma."
(zdroj:osobnosti.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára