(*1700 Ábelová pri Lučenci , † 1750)
Bol polyhistorik, architekt, matematik, geodet, kartograf, astronóm, vodohospodár, staviteľ, pedagóg, umelec - medirytec, prvý Slovák s titulom inžinera.
Narodil sa v rodine evanjelického farára. V rokoch 1721 - 1722 študoval matematické vedy na univerzite v Aldorge. Kartografické vzdelanie získal v Jene, kde v roku 1723 dostal ako prvý Slovák titul inžiniera. Medirytectvo študoval u medirytca Puschera v Norimbergu a z tohto roku pochádza jeho prvá mapa - mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml. Samuel Mikovíni túto mapu vyryl do medi. Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva.Od roku 1725 pôsobil ako stoličný geodet a kartograf v Bratislave, kde zameral a vytýčil základný triangulačný polygón z veže Bratislavského hradu cez Zobor na Sitno a Banskú Bystricu. Na tento účel si určil bratislavský poludník, ktorý prechádzal oknom jeho bytu v Bratislave. Zaoberal sa tiež astronómiou, mal vlastné observatórium vo svojom byte na dnešnej Laurinskej ulici v Bratislave.
Cisár Karol VI. poveril Mikovínyho, aby kartograficky spracoval celé Uhorsko a svoju prácu vydal knižne. Jeho mapy jednotlivých uhorských stolíc boli uverejnené v Belových Notíciách, monumentálnom historicko-geografickom diele o Uhorsku. Mikovíny bol aj navrhovateľom fortifikačných (obranných) stavieb. Venoval sa tiež speleológii. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici zriadená prvá banícka škola na území Uhorska. Mikovíny sa zároveň stal jej prvým profesorom a riaditeľom a prednášal tu matematiku, mechaniku, hydrauliku, metódy merania a viedol praktickú výučbu zememeračstva. Neskôr bola namiesto tejto školy zriadená dekrétom Márie Terézie zo dňa 13. 12. 1762 Banícka akadémia, prvá vysoká škola svojho typu na svete a do smrti Mikovínyho aj najkvalitnejšia.
Samuel Mikovíny náhle zomiera na prechladnutie na spiatočnej ceste z Trenčína v roku 1750...
(zdroj:osobnosti.sk)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára