Vznik Slnečnej sústavy

 

 

 

Podľa v súčasnosti najviac uznávaného modelu Slnko a jeho planéty začali vznikať pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov z obrovského oblaku medzihviezdnej hmoty.

 

Základným materiálom bola slnečná hmlovina, pomerne malá, chladná a pomaly rotujúca plynoprachová hmlovina, ktorej počiatočná teplota je odhadovaná na 50 - 100 stupňov kelvina (-223°C až -173°C), ktorá sa pod vplyvom hviezdneho vetra a výbuchu supernovy začala zmršťovať. Týmto sa uvoľnila gravitačná energia, ktorá sa premenila na teplo a žiarenie. Jej teplota pomaly rástla, rýchlosť jej rotácie sa zvyšovala a odstredivá sila postupne vydúvala hmotu do tvaru disku. V jeho strede, kde bola koncentrácia hmoty najvyššia, sa utvorilo protoslnko a okolo neho protoplanetárny disk, ktorý rotoval prográdnym smerom, preto dnes väčšina telies obieha Slnko v tomto istom smere. V tomto disku sa počas dlhého procesu postupne utvárali malé zhluky hmoty a začali sa vytvárať niekoľkometrové až niekoľkokilometrové telesá rôzneho tvaru.Po čase sa rast najväčších telies zrýchlil a najmeších spomalil a z tých väčších sa vytvorili guľaté telesá približne veľkosti Mesiaca. Zrážkami a zliepaním týchto telies sa v blízkosti Slnka vytvorili štyri terestické planéty, ktoré sú tvorené prevažne kamenným a kovovým materiálom, plynný sa pod vplyvom veľkej teploty vyparil.

Podľa inej teórie vznikali planéty niekoľkými gravitačnými kolapsami, teda rýchlym zmrštením sa hmoty v disku, čo trvalo asi 800 rokov. Z kozmologického hľadiska to bol extrémne krátky čas. Väčšie planéty menili orbitálne parametre malých telies vo svojej blízkosti a tak postupne vznikol Oortov oblak komét. Protoslnko priberalo na hmote a jeho teplota narástla natoľko, že sa v ňom začali zlučovať jadrá ľahkého vodíka a tak možno považovať proces tvorby slnečnej sústavy za ukončený. Podľa najnovších výskumov sa planéty vtedy nenachádzali na súčasných dráhach a je možné, že ani ich počet nebol taký, aký je dnes.

Posledným štádiom vzniku slnečnej sústavy bolo intenzívne bombardovanie medziplanetárnou hmotou, čo vyvrcholilo asi tak pred 4 miliardami rokov a môžeme ho pozorovať aj dnes na niektorých planétach. Toto bombardovanie počas niekoľkých sto miliónov rokov postupne zoslablo,však takéto kolízie sa odohrávajú aj v súčasnosti.

(zdroj:wikipédia.sk)