Veľkonočný ostrov

 

 

Veľkonočný ostrov (alebo aj Rapa Nui, Rano Kau, Marakitenari) je od čílskeho pobrežia vzdialený okolo 3700 km, čo ho robí jedným z najizolovanejších miest planéty, a zároveň najodľahlejším obývaným ostrovom. Široko - ďaleko sa nenachádza žiaden iný kúsok zeme.

Pomenovanie Veľkonočný ostrov sa zasa viaže na veľkonočné obdobie, počas ktorého objaviteľ ostrova - Holanďan Roggeveen, priplával v roku 1722 k jeho brehom. Od roku 1888 patrí ostrov Čile.

Akú záhadu ukrýva Veľkonočný ostrov?

Veľkonočný ostrov je známy zvláštnymi veľkými kamennými sochami, ktoré sú zvyškami megalitickej kultúry. Stojí ich tu vyše 600 a niektoré dosahujú výšku až 10 m a vážia 90 ton. Pravdepodobné obdobie, v ktorom boli postavené sa pohybuje okolo roku 1600 n.l., ale časť vedcov datuje vznik sôch podstatne skôr.

Kto však tieto skulptúry postavil? Ako sa tam dostali?

Na tieto otázky sa do dnešného dňa medzi vedie medzi vedcami, výskumníkmi a učencami mnoho diskusií. Niet pochybností o tom, že tieto sochy na Veľkonočnom ostrove boli vytesané z vulkanickej horniny. Mnohé z nich vážili viac ako 20 ton. Záhadou však je, ako tieto sochy premiestnili a to v niektorých prípadoch do vzdialenosti viac ako niekoľko kilometrov. Ľudia, ktorí to dokázali, museli mať nejaký druh vyspelej techniky, ktorej dnes ešte stále nerozumieme.

Nemenšou záhadou ako známe sochy na Veľkonočnom ostrove sú už len samotní ľudia. Odkiaľ pochádzajú a ako sa tam dostali? Tieto dve otázky rezonovali v diskusii o Veľkonočnom ostrove od čias, keď ho začiatkom 18. storočia objavili. Medzi vedcami, ktorí sa v súčasnosti zaoberajú týmto problémom, prevláda názor, že nech sa už ľudia na tento ostrovček, dostali akokoľvek, majú polynézsky pôvod. Dôkaz pôvodu obyvateľov Veľkonočného ostrova sa objavil v roku 1994, keď sa podľa DNA z 12 kostier nájdených na ostrove dokázalo, že sú polynézske.

So zaujímavou teóriou prišiel nórsky archeológ a antropológ Thor Heyerdahl, ktorý upozornil na fyzickú podobu dlhouchých sôch Veľkonočného ostrova s niektorými národmi Južnej Ameriky. Tvrdil tiež, že základná plodina, ktorá sa na ostrove pestuje (sladké zemiaky) sem mohla doraziť iba z amazónskej oblasti, pričom rozptyl semien na takú veľkú vzdialenosť je nepravdepodobný. Nakoniec vlastným úspešným pokusom (plť zhotovená z balzových kmeňov) o prekonaní vzdialenosti medzi pobrežím Južnej Ameriky a Polynéziou na plti Kon-Tiki dokázal, že podobnú plavbu na podobnom plavidle bolo možné uskutočniť.

zdroje: 

(warez.downland.sk, cestovanie.sk, tajemstvi.webnode.cz - upravené)