Václav Havel

prvý prezident spoločnej ČSFR

V spoločnej ČSFR v rokoch 1989 až 1992, smostatne v ČR do 2003.

Václav Havel sa narodil 5.10.1936 v Prahe. Vyštudoval DAMU (predtým 2 roky študoval na ČVUT). Začiatkom 50-tych rokov pracoval ako chemický laborant, potom ako javiskový technik divadla ABC. V rokoch 1960-68 bol dramaturgom a asistentom réžie Divadla na zábradlí a príležitostne sa živil ako robotník v Trutnovskom pivovare. V roku 1968 sa stal signatárom otvoreného listu 150 spisovateľov a kultúrnych pracovníkov k otázkam demokratického procesu adresovaného ÚV KSČ. V auguste 1968 bol autorom rozhlasových komentárov, v roku 1969 vystúpil na politickom mítingu NHKG Ostrava a potom bol obvinený z prípravy podvracania republiky. Bol i spoluzakladateľom Charty 77. V r.1979 bol odsúdený na 4,5 roka nepodmienečne za podvracanie republiky. V septembri 1988 vystúpil verejne po prvýkrát po 19 rokoch, no po zadržaní na Václavkom námestí 16.januára 1989 bol odsúdený na 9 mesiacov, v máji toho istého roku ho podmienečne prepustili. Po páde železnej opony bol v decembri 1989 zvolený za prezidenta ČSFR (Československá federatívna republika). Bol navrhnutý na Nobelovú cenu za mier a bol posledný prezident spoločného štátu Čechov a Slovákov. Od roku 1993 sa Slovensko a Česko stali dvomi nezávislými samostatnými štátmi, Václav Havel zotrval ako prezident Českej republiky, až do 28.02.2003, kedy bol zvolený Václav Klaus.

Vo veku 75 rokov dňa 18.12.2011 zomrel.