Spišský hrad

 

 

 

 

Pôvodné názvy: 1249 castrum Scypus, 1459 castrum Scepus, 1445 castrum Kirchenberg, 1465 castrum Scepeswara, hrad Spiš

 

Hrad tvorí s Podhradím a Kapitulou súvislú historickú a sídelnú jednotku Spišké Podhradie, čo bolo pôvodne podhradské mestečko Spišského hradu. Donedávna jeden z administratívnych názov - Spišské Podhradie - spájal tieto tri rôzne osídlenia, každé typické pre svoj druh: rozsiahly stredoveký hrad ako predstaviteľ kráľovskej, teda štátnej moci, v jeho podhradí mesto a na protiľahlom návrší prepošstvo s kapitulou, ktorá bola centrom cirkevnej moci Spiša. Ich situovanie pod horským priesmykom Branisko pri trase prastarej cesty nadväzovalo na husté prehistorické osídlenie z mladšieho paleolitu, neolitu, eneolitu a obdobia halštatu. Na prelome letopočtu sa na hradnom návrší objavuje rozľahlé laténske opevnené sídlisko, prerastajúce svojím osídlením plochu neskoršieho rozľahlého stredovekého hradu. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého hradiska. V súvislosti so začlenením severovýchodného, Slovenska do uhorského štátu sa osídlenie, na hradnom vrchu Spišského hradu v priebehu 12.storočia zintenzívnilo. Centrum pôdorysu románskeho, župného hradu tvorila v 12.storočí mohutná kruhová obytná veža v strede opevnenia, ktoré sa rozkladalo na najvyššom bode hradného brala. Veža bola krátko po svojom vzniku zničená pravde podobne tektonickou poruchou a nahradená, v prvej tretine 13.storočia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13.storočia, postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného stredného nádvoria. Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému tatárskemu vpádu 1242, napriek tomu však zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13.storočí sa zúčastňovali severotalianski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spiš. Kapituly a v blízkych Spiš. Vlachoch, ktoré po nich dostali aj pomenovanie. V 14.storočí pribudlo k hradu nové veľké nádvorie. Dolný hrad - rozmerné dolné predhradie, ktoré bolo sídlom Jiskrových vojsk v 15.storočí, bolo vymedzené opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Do centra priestoru umiestnili samostatne opevnenú pevnôstku. V druhej polovici toho istého storočia sa pokúsili noví majitelia hradu - Zápoľskovci o premenu horného hradu na šľachtické sídlo. Ich tri za sebou nasledujúce úpravy a prestavby, ako aj úprava románskeho paláca, doplnili hrad o nové budovy a o kaplnku, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí. Kamenárska huta hradných staviteľov sa zúčastnila aj na stavbe pohrebnej kaplnky na Spiš. Kapitule. V období renesancie patril hrad Thurzovcom a Csákyovcom, ktorí dopĺňali horný hrad stále novými stavbami. Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Arkádou a pavlačami v nádvoriach horného hradu sa snažili zjednotiť architektúry, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Hrad podľahol v roku 1780 požiaru.
Komplexná pamiatková obnova hradnej ruiny sa začala na základe rozsiahleho archeologického a historicko-architektonického výskumu 1970 (A.Vallašek a A. Fiala). Rozsiahly objekt Spiš. hradu sa postupne rekonštruuje, resp. konzervuje pre potreby expozícii Východoslovenského múzea Košice (založeného v roku 1872) ako vlastivedného múzea s krajskou pôsobnosťou.

(zdroj : zamky.sk)