Narodil sa v Hnúšti a zomrel v Martine. Mal viac preudonymov ako je napríklad Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné.
Dňa 6. 08. 1844 sa konalo zakladajúce zasadnutie Jednoty mládeže slovenskej, ktorej sa J. Francisci stal jej predsedom. Koncom roka 1847 vypracoval spolu so Š. M. Daxnerom petíciu za zrušenie poddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch. Spolu s Š. M. Daxnerom zvolali do L. Mikuláša zhromaždenie, kde 11. 05. 1848 boli vyhlásené Žiadosti slovenského národa. J. Francisci bol ich referentom a prednášateľom.
V 03. 1849 prevzal velenie slovenských dobrovoľníkov sformovaných na Myjave po B. Janečkovi. Jeho zásluhou a zásluhou Š. M. Daxnera sa zorganizovala tretia, tzv. letná výprava.
Dňa 19. 03. 1861 začal v Budíne vydávať Pešťbudínske vedomosti. Podieľal sa aj na príprave národného zhromaždenia, ktoré sa zišlo 6. a 7. 07. 1861 v Martine a ktorému predsedal. Výsledkom rokovania bolo Memorandum národa slovenského.
Bol aj predsedom prípravného výboru na založenie Matice slovenskej, zostavil matičné stanovy. Po založení Matice slovenskej sa stal jej čestným doživotným podpredsedom. V 11. 1864 sa stal hlavným županom Liptovskej župy. Z tejto funkcie bol 10.9. 1865 odvolaný...
Podieľal sa aj na zakladaní slovenských gymnázií a v roku 1869 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku - prvej národnej kníhtlačiarne s vydavateľstvom (bol ním do roku 1898).
Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára