Leopold II, cisár rímsky, kráľ český a uhorský, tretí syn Márie Terézie, stal sa toskánskym nasledovníkom. V júli 1765 sa oženil s Máriou Luisou Španielskou a keď jeho otec 14 dní po svadbe zomrel, ujal sa v Toskánsku vlády. Vďaka vzdelaniu v osvietenskom duchu začal mladý vojvoda uskutočňovať rozsiahle reformy vo svojej zemi a svoje pokrokové predstavy presadzoval rýchle a neunáhlene. V priebehu 25 rokov sa tak z Toskánska stala vzorová krajina. K najväčším reformám patril trestný zákon, ktorý nepoznal trest smrti, mučenie a väzenie pre dlžníkov ani pre urážku majestátu. Monarchiu prevzal za veľmi nepriaznivých medzinárodných okolností, prebiehala vojna s Tureckom a hrozilo aj vojenské stretnutie s Pruskom a Polskom. Leopold musel na domácej pôde ustúpiť stavovskej opozícii a tak zrušil prehnané daňové a urbariálne obmedzenia. Francúzsku revolúciu privítal s nadšením ako víťazstvo konštitučných myšlienok, podcenil však jej dynamiku a až neskôr pochopil nebezpečenstvo, ktoré z revolučného Francúzska vzišlo. Uzatvoril obrannú alianciu s Pruskom, čo bol jeho posledný dôležitý akt na medzinárodnom poli. Zomrel náhle po niekoľkodňovej chorobe. Vládol iba dva roky a jeho smrť bola pre monarchiu veľkou stratou. Z manželstva s Máriou Luisou sa narodilo spolu 16 detí. Syn František sa stal jeho nasledovníkom.
Cisár Leopold II. je pochovaný vo Viedni v rodinnej hrobke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára