Kremnický hrad

 

Pôvodné názvy: Kremnica, Cremnychbana, Cremnycz, Cremnech, Cremic,Keormeocz, Cremnicha, Kremnicia, Kremnitz.

 

Kremnický mestský hrad je najstarším mestským hradom v stredoslovenskej banskej oblasti. Od bežných feudálnych sídel sa odlišuje svojou funkciou, skladbou budov a pôdorysným riešením. 

Vznikol ako kráľovská pevnosť na mestskom pozemku na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a na úschovu peňazí vyrobených v kráľovskej mincovni. V areáli hradu bolo sídlo komorského grófa, zástupcu kráľovského úradu. Areál hradu tvorí kostol, ktorý je v centre urbanistickej jednotky, ďalej karner, hradné opevnenie s dvojitým hradobným múrom s bránou a tromi baštami a zvyšky radnice. Najstaršou zachovanou budovou hradného areálu je karner, resp. jeho suterénny priestor, ktorý vznikol v 13. storočí. Karner bol súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa rozkladal okolo dnes už neexistujúceho kostola sv. Michala. Dnešný kostol, zasvätený patrónke baníkov sv. Kataríne, vznikol v poslednej tretine 15. storočia ako halový klenutý priestor so strednými piliermi. Podľa datovania na klenbe stavbu ukončili v roku 1488.

Charakteristickou siluetou mesta sa stala veža kostola s renesančnou pavlačou z roku 1579. Jej strmú strechu navrhol v roku 1884 F.Storno, autor neogotickej prestavby celého areálu, ako aj interiéru kostola, v ktorom sa po týchto úpravách zachovala len časť starého mobiliáru a neskorogotická Madona z čias okolo roku 1500, ktoré sem boli prevezené zo zbúraného farského kostola stojaceho do 19. storočia na námestí. Hradné budovy ničili často zhubné požiare, po ktorých ich museli s veľkými nákladmi opravovať. Ešte väčším nešťastím pre Kremnicu bol neskorší úpadok ťažby zlata, čím mesto veľa stratilo zo svojej predošlej slávy.
Hrad je obnovený a v areáli je expozícia predmetov umeleckohistorických zbierok mestského múzea. 

 

(zdroj : zamky.sk)