Karol IV.

uhorský panovník v rokoch 1916 - 1918

 

Narodený 17. 8. 1887, rodičia: Oto Habsburský-Lotrinský, rakúsky arcivojvoda a Mária Jozefína Wettinová, saská princezná. Manželka Zita Bourbonská (Parmská), dcéra parmského vojvodu Róberta. Deti: Otto, Adelaida, Róbert Karol, Félix Fridrich, Karol Ľudovít, Rudolf, Šarlota a Alžbeta. Keď sa 17. augusta 1887 vo Viedni narodil chlapec menom (menami): Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Oto Mária, nikoho isto nenapadlo, že je to budúci cisár habsburského súštátia. V rade následníkov bol na veľmi nízkych priečkach. Na tróne sedel František Jozef, žil jeho syn Rudolf, cisárov brat Karol Ľudovít, jeho najstarší syn František Ferdinand. V krajnom prípade ešte Karolov otec Oto. Títo všetci boli ďalšími potenciálnymi adeptami na trón. S Karolom rozhodne nikto nerátal, no osud všetko zariadil inak. Po samovražde Rudolfa, atentáte na Františka a už skoršom vylúčení jeho potomkov z nástupníctva kvôli morganatickému zväzku so Žofiou Chotkovou, po predčasných úmrtiach Karola Ľudovíta a Ota, sa stal zrazu dedičom trónu Karol. Aj napriek predurčeniu k vojenskej kariére, získal veľmi dobré vzdelanie, bol príjemný, komunikatívny, nekonfliktný a nenápadný, čo mohlo potešiť starnúceho cisára. Ako jeden z mála habsburských panovníkov sa oženil so ženou svojho srdca: počas pobytu vo Františkových Lázních sa zoznámil s krásnou Zitou Bourbonskou (Parmskou), ktorá sa zakrátko stala jeho manželkou. Karol bol svojou temperamentnou ženou očarený, bol pre ňu ochotný urobiť čokoľvek a mnoho jeho závažných (častokrát nešťastných) rozhodnutí bolo ovplyvnené práve ňou. Po smrti Františka Jozefa, bol v roku 1916 Karol korunovaný za cisára. Postavenie Rakúsko-Uhorska bolo v tom čase katastrofálne. Hlad, hospodárska kríza, porážky na fronte, to všetko boli dôvody veľkých starostí, s ktorými sa mal mladý panovník vysporiadať. Dodnes nie je vysvetlené, kto ho priviedol na myšlienku ukončenia vojny. Či k nej dozrel na základe vlastnej analýzy situácie, či si ju osvojil vďaka svojim radcom, či mu ju vnikla Zita. V každom prípade realizácia sa skončila katastrofálne. Namiesto vytúženého mieru sa vinou intríg jeho neschopného švagra Sixta, brata cisárovnej Zity, dostali na verejnosť kompromitujúce materiály, ktoré spôsobili veľkú nevôľu v Nemeku. Pokus o uzatvorenie separátneho mieru musel Karol vykúpiť ešte väčším podriadením sa Nemecku (colná únia, nové oddiely na front...). Nie celkom šťastným ťahom bol i jeho pokus o federalizáciu Predlitavska. Slováci, Srbi, Chorváti, ale i Česi už boli kdesi úplne inde, než aby im stačilo toto polovičaté riešenie. Navyše,v októbri 1918, keď toto rozhodnutie vydal, už nebol pánom situácie. Ríša sa mu rozpadla a nebolo sily, ktorá by ju udržala pokope. 

Dňa 3. 11.1918 Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo, 11. 11. opustil Karol aj s rodinou Viedeň a vydal prehlásenie o svojej abdikácii, 12. 11.1918 bola vyhlásená ČS republika a jej prezidentom sa stal T.G.Masaryk. 

Karol IV. emigroval do Švajčiarska. Stále, i keď len formálne ostával uhorským panovníkom. V tom ho podporovala najmä jeho manželka Zita, ktorá zrejme iniciovla aj jeho dva neúspešné pokusy o návrat na trón. Po fiasku bol Karol prevezený na Madeiru, kde aj 1. apríla 1922 predčasne umrel.