Narodený 1635, rodičia: Leopold I. Habsburský, cisár, český a uhorský kráľ a Eleonóra Wittelsbachová, falcko-neuburská kňažná. Manželka: Alžbeta Kristína Welfová, dcéra brunšvicko-wolfenbuttelského vojvodu Ľudovíta Rudolfa z Blankenburgu, deti: Leopold, Mária Terézia, Mária Anna, Mária Amália.
Keď sa Karol v roku 1711 rozhodol odplávať z Barcelony do strednej Európy, mal za sebou pomerne pohnuté životné osudy. Ako druhorodeného syna ho jeho otec chystal na dráhu vládcu v Španielsku o ktorom si myslel, že po smrti bezdetného Karola II. pripadne rakúskym Habsburgovcom. I napriek tomu, že vzťahy medzi španielskou a rakúskou vetvou rodu neboli príliš ružové. No prerátal sa. Španielsky kráľ pred smrťou určil za svojho nástupcu Filipa z Anjou (vnuka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV). S týmto stavom sa Leopold nehodlal zmieriť a tak do Španielska vyslal svojho mladšieho syna, čo sa stalo zámienkou pre dlhotrvajúci konflikt známy ako vojna o španielske dedičstvo. Na stranu habsburských nárokov sa postavilo Anglicko, Holandsko, Prusko, Hannoversko, Portugalsko a niektoré menšie nemecké štáty, záujmy francúzskeho dvora podporovali Bavorsko, Kolínsko, Sedmohradsko. I napriek zdanlivej prevahe sa situácia nevyvíjala pre Karola jednoznačne priaznivo. Ten však neotáľal a krátko po svojom príchode /1704/ sa nechal korunovať za španielskeho proti-kráľa. Nastalo sedemročné obdobie vojen a zmätkov, keď malo Španielsko dvoch panovníkov. V Madride sídlil Filip V. a v Barcelone mladý Habsburg. Ani jeden zo súperov však nedokázal zvrátiť vojnu definitívne vo svoj prospech. Karolovi sa i napriek zjavnej neschopnosti a skorumpovanosti jeho protivníka nepodarilo získať na svoju stranu viac než katalánsku šľachtu. Situácia však rozhodla inak. Keď nečakane zomrel Jozef I., síce neochotne a liknavo, ale predsa sa musel Karol III. vrátiť do Viedne. A keď bol ešte pred príchodom do hlavného mesta zvolený za cisára, bolo o vojne fakticky rozhodnuté. Anglicko sa zľaklo možnej sily, ktorú by Karol sústredil do svojich rúk a keďže si Angličania nemohli dovoliť ani silné Francúzsko, ani silného Habsburga, k slovu prišla diplomacia. Po uzavretí mieru v Utrechte, s ktorým Karol nesúhlasil, ostali habsburské krajiny osamotené a tak bol aj Karol nútený podpísať mier. Rastattský mier /1714/ a odškodnenie za stratu Španielska /Neapolsko, Miláno, Sardínia, Toskánsko a Španielske Nizozemsko/ boli len slabou náplasťou na útrapy, ktoré musel nový cisár v tejto vojne podstúpiť. Karol III. sa v strednej Európe udomácňoval veľmi pomaly. Za uhorského kráľa bol síce korunovaný už v roku 1712, ale za českého až v roku 1723. Voči Uhorsku postupoval od počiatku veľmi ústretovo, čo bolo na Habsburga netypické. Szatmársky mier /1711/, či korunovačný diplom boli toho jasným dôkazom. Naviac si uhorskú šľachtu získal aj porážkou Turkov v novej vojne a ziskom Temešského banátu, severného Srbska, Belehradu i časti Bosny. Bohužiaľ, čo hrdinský Eugen Savojský vybojoval na konci svojho života, to o 20 rokov neskôr jeho neschopní nástupcovia stratili. Najdlhší zápas života však zviedol Karol o uznanie Pragmatickej sankcie, dokumentu, ktorý vydal už v roku 1713 a ktorý mal zaručiť nedeliteľnosť habsburských krajín ako i dedičnosť po meči i po praslici. Tá sa stávala s pribúdajúcimi rokmi čoraz aktuálnejšou, lebo po predčasnej smrti syna Leopolda sa ďalšieho mužského potomka už nedočkal. A tak ako nástupkyne prišli k slovu jeho dcéry - z nich najstaršia - Mária Terézia. Doma sa mu Pragmatickú Sankciu podarilo presadiť pomerne hladko, za cenu drobných ústupkov šľachte. Oveľa viac úsilia, peňazí i ľudských životov musel za uznanie tejto listiny obetovať za hranicami. V roku 1740 nachladol počas obľúbenej poľovačky na Neziderskom jazere a polomŕtveho ho priniesli do Viedne. Pod Sankciou boli síce podpisy väčšiny panovníkov vtedajšej Európy, ale armáda bola v troskách, neschopní velitelia, nízke stavy a zlá taktika nahrávali nepriateľom. Navyše, hospodárstvo krajiny i napriek mnohým pozitívnym krokom Karola, bolo dlhotrvajúcimi vojnami oslabené.
Karol III. však situáciu už nedokázal zvrátiť, 20. októbra 1740 zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára