Narodený 1174, rodičia Belo III., uhorský kráľ a Anna Chatillonská, antiochijská kňažná. Manželka Konštancia, aragónska princezná. Syn Ladislav.
Jeden z najmenej známych arpádovských panovníkov zasadol na trón po dvojročnej skúsenosti zo spravovania dalmátsko-chorvátskeho vojvodstva v roku 1196. V zahraničnej politike sa venoval najmä Balkánu, i keď trocha iným oblastiam ako jeho predchodcovia. Neťahal sa za prsty s Byzanciou a svoju nadvládu sa snažil presadiť najskôr v Srbsku, kde sa dokonca vyhlásil za kráľa. Neskôr zaútočil na Bulharsko, získal územia okolo srbskej Moravy a mestá Niš a Belehrad a napokon vystúpil ako rozhodný odporca bogomilských sektárov v Bosne. Oveľa viac problémov mal však so svojim bratom Ondrejom, ktorý mal prehnané ambície, ktoré musel Imrich veľmi často a razantne krotiť. Medzi bratmi sa odohralo niekoľko vojenských konfliktov. V prvej väčšej zrážke v roku 1197 Imrich prehral a musel Ondrejovi odstúpiť Dalmáciu a Chorvátsko. V ďalšom konflikte mal viac šťastia Imrich, ktorý v roku 1199 pri Balatone porazil Ondreja, ktorý následne ušiel z krajiny. V roku 1203 sa Ondrej opäť pokúsil Imricha zvrhnúť z trónu. Sprisahanie bolo odhalené a Ondrej uväznený. Z väzenia však ušiel. Pred smrťou Imrich určil za svojho nástupcu štvorročného syna Ladislava.
Imrich zomrel v novembri 1204.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára