Narodený 1130, rodičia Belo II., uhorský kráľ a Helena, dcéra srbského vojvodu Uroša. Manželka Eufrozína, kyjevskoruská princezná, deti: Štefan, Belo, Gejza, Arpád, Alžbeta, Odola a Helena.
Na rozdiel od jeho otca sa nástup na trón odohral bez akýchkoľvek problémov. Chlapec mal však len 11 rokov, takže v jeho mene spravoval krajinu strýko Beloš, srbský vojvoda. I keď sa regent snažil udržať postavenie krajiny tak, ako ho celý život budoval Belo II., nemal v zahraničnej politike šťastie. Na scéne sa navyše opäť objavil Boris, údajný syn kráľa Kolomana, ktorý si robil nároky na uhorský trón už niekoľko desaťročí, no neúspešne, lenže teraz mal silnú oporu v Nemcoch. Pred rozhodujúcou bitkou medzi znepriatelenými stranami, ktorá sa odohrala pri Litave 11. septembra 1146, bol Gejza pasovaný za rytiera. V následnom boji sa prekvapene podarilo uhorskému vojsku poraziť Borisa s jeho nemeckými spojencami. Možné zlepšenie vzťahu s Nemeckom naznačil bezproblémový prechod križiackeho vojska pod vedením samotného Konráda III. cez krajinu. S križiakmi sa dostalo Uhorsko do styku ešte raz, keď so svojim vojskom prišiel do krajiny francúzsky kráľ Ľudovít VII. s ktorým sa Gejza spriatelil, ba dokonca sa francúzsky kráľ stal krstným otcom jeho prvorodeného syna Štefana. Oveľa horšie to vyzeralo na východnej a južnej hranici Uhorska. Tu sa Gejza zaplietol do sporov o kyjevskoruský trón ako švagor Izjaslava, kyjevskoruského kniežaťa, ktorého zvrhol z trónu jeho súper Jurij Dolgorukij. Šesť vojenských výprav za štyri roky týmto smerom v konečnom dôsledku Uhorsku neprinieslo vôbec nič. Naopak, sily, ktoré boli potrebné na juhu sa oslabili. V balkánskej politike vystupoval Gejza ako spojenec Srbov, ktorí povstali proti cisárovi Manuelovi I. Komnénovi. Ich spojené vojská však boli pri rieke Tare porazené a navyše získal byzantský cisár zámienku na výpravu proti Uhorsku. Jej výsledkom bolo dobytie pevnosti Zemun a posledný pokus Borisa získať aspoň územia v Uhorsku. Po protiútoku sa Boris opäť stiahol do Byzancie a už nikdy viac sa o nič podobné nepokúsil. Ani táto porážka neodradila Gejzu od miešania sa do udalostí v Byzantskej ríši. O pár rokov neskôr sa totiž stal významným spojencom Andronika, ktorý chcel legitímneho cisára Manuela zosadiť z trónu. Tento pokus sa pre neho opäť skončil neúspešne. Po relatívne zmierlivom Konrádovi sa do čela Svätej ríše rímskej dostal mimoriadne ambiciózny a agresívny Fridrich I. Barbarossa. V jeho mene sa na výpravu do Uhorska začal chystať rakúsky vojvoda Henrich II. Jasomirgott. Situácia sa napokon upokojila, hlavne zásluhou zhoršenia nemecko-byzantských vzťahov. Nezmieriteľné nepriateľstvo s Byzanciou totiž postavilo Gejzu do pozície vítaného spojenca nemeckého cisára. Navyše, Fridrich odmietol žiadosť o pomoc s ktorou sa na neho obrátil Štefan, Gejzov mladší brat, ktorý chcel získať uhorský trón. Po neúspechu ušiel Štefan do Byzancie, kde spolu s bratom Ladislavom čakal na svoju príležitosť. Za nástupcu určil Gejza svojho staršieho syna Štefana, ktorý získal isté skúsenosti ešte ako jeho spoluvládca, chrbát mu mal kryť mladší syn Belo, ktorého vymenoval za chorvátskeho vojvodu. No vzhľadom k ambicióznym strýkom bola situácia mimoriadne napätá.
Gejza II. zomrel 31. 5. 1162.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára