Narodený 1578, rodičia: Karol Habsburský, rakúsky arcivojvoda z mladšej, štajerskej vetvy rodu a Mária Wittelsbachová, dcéra bavorského vojvodu Albrechta V. Manželky: Mária Anna Wittelsbachová, dcéra bavorského vojvodu Viliama /vlastná sesternica/ a Eleonóra Gonzagová, dcéra Vincenta I., mantovského vojvodu. Deti: Kristína, Karol, Ján Karol, Ferdinand III, Mária Anna, Cecília, Leopold Viliam.
Panovník tridsaťročnej vojny. Tento konflikt vyplnil celú dobu jeho vladárenia v habsburskom súštátí. V prvých desaťročiach jeho života nič nenasvedčovalo tomu, že sa z neho stane panovník nad týmto obrovským zlepencom štátrov v strednej Európe. Ako poslušný katolík vychovaný jezuitmi začal po smrti otca spolu so svojou Matkou nemilosrdne prenasledovať protestantov. Jeho cieľom bolo vytvoriť vo Vnútornom Rakúsku (Korutánsko, Kranjsko, Štajersko, Istria, Gorica) prísne katolícke prostredie i za cenu ukrutných násilností. Keď sa potom situácia ohľadom nástupníctva po Matejovi II. vyvinula tak, ako sa vyvinula, nastal problém. Česká i uhorská šľachta ho odmietala uznať za svojho panovníka, preto Matej ešte za svojho života i napriek všeobecnému nesúhlasu, nechal Ferdinanda II. korunovať za českého /1917/ i za uhorského /1918/ kráľa. Predohrou udalostí, ktoré čakali Ferdinanda bola pražská defenestrácia. A keď Matej zomrel, oheň bol na streche. Ešte v roku 1619 snem zbavil Ferdinanda II. českej koruny a za nového kráľa zvolil Fridricha Falckého. Habsburgovi nepomohli ani udalosti v Uhorsku. Tu v čase najväčšej núdze vystúpil ako ochranca práv protestantov sedmohradský knieža Gabriel Bethlen. V dorozumení s vojskom českých stavov sa po obsadení celého Slovenska dostali jeho vojská až takmer ku Viedni. Na sneme v Banskej Bystrici detronizovali Ferdinanda a za uhorského kráľa zvolili Bethlena. Ten však korunováciu odmietol, keďže si nechcel zarúbať cestu k prípadným rokovaniam s Habsburgom. K dobytiu Viedne však nedošlo, ba ani k útoku na ňu, nakoľko sa na východnom slovensku ako blesk zjavil Juraj Drugeth z Humenného, ktorý s vojskom najatých poľských kozákov vpadol Bethlenovi do chrbta a pomohol Ferdinandovi II odvrátiť bezprostredné nebezpečenstvo. Navyše,vzpamätala sa aj ostatná katolícka Európa na čele s pápežom a na stranu Habsburgovcov sa pridali okrem Španielov i Bavori, Poliaci a ďalší. Realista Bethlen vidiac čo sa deje, poponáhľal sa uzatvoriť mier, čím nechal českú protestantskú šľachtu v štychu. Mikulovským mierom bol Ferdinand II. potvrdený vo funkcii uhorského panovníka, uhorská šľachta si udržala výdobytky Viedenského mieru z roku 1606. S českou šľachtou sa vysporiadal Ferdinand o čosi skôr. Po bitke na Bielej hore /1620/ sa začalo najtemnejšie obdobie českých dejín. Nahnevaný panovník nechal voľnú ruku žoldnierom a ich veliteľom a tak vyčínanie v protestantských Čechách nemalo konca-kraja. Poprava 27 predstaviteľov odbojných stavov v Prahe bola len špičkou celého ľadovca ukrutností, ktoré páchali na protestantských čechoch v mene rekatolizácie. Aby svoje víťazstvo podoprel aj právne, bolo pre Čechy vydané Obnovené zriadnie zemské, ktoré značne obmedzilo autonómiu tohoto územia a koruna sa stala dedičnou v habsburskom rode. Takým ukrutnostiam, akým bolo vystavené České kráľovsvo sa Uhorsko vyhlo. Aj tu naplno prebiehala rekatolizácia, ale oveľa miernejším spôsobom. Jej realizátormi neboli žoldnierski velitelia ale Peter Pázmaň, ostrihomský arcibiskup a spolužiak Ferdinanda z jezuitského kolégia a jezuiti samotní. Len čo sa mu podarilo zvládnuť situáciu v Čechách a Uhorsku, už mal problém v Nemecku, kde sa naplno rozbehla tridsaťročná vojna. Striedavé úspechy, úporážky i slávne víťazstvá vyplnili celý ďalší život Ferdinanda II. Konca vojny sa nedožil. Keď sa situácia vstupom Francúzska /1635/ definitívne zvrtla v neprospech Habsburgovcov, cisár a kráľ Ferdinand II. 15 februára 1637 zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára