... stále vieme, že málo vieme ...
Vo východnom Libanone je mestečko Baalbek, známe svojimi zachovanými chrámovými stavbami. V 1. stor. p.n.l. tu postavili Rimania Jupiterov chrám. V jeho základoch sú megalitické kamene vážiace najmenej 800 ton. Pozoruhodný je nález obrovského opracovaného kameňa v lome vzdialeného asi 2 km od chrámu - je tam takýchto kameňov viac. Kameň je dlhý viac ako 19 metrov, vysoký je 5 a pol metra, široký je 6 metrov a váži okolo 1200 ton. Tieto kamene boli však opracované omnoho skôr ako sa rimania rozhodli stavať Jupiterov chrám! Podľa vedcov je však nemožné, aby za vtedajších čias dokázali ľudia takéto kolosálne balvany "preniesť" na akúkoľvek vzdialenosť aby im potom tieto megalitické kamene slúžili na stavbu...
Ponúkam krátku gif animáciu:
Podľa viacerých testov pochádzajú zbrane z obdobia 3 stor. pred Kristom, vyrobené sú z rôznych zliatín ocele, ktorá nesie názov podľa hlavného mesta Sýrie - Damsku. Oceľ je v takom stave, že vyzerá akoby boli zbrane vyrobené včera! Z tejto ocele sa kedysi vyrábali dokonca aj vikingské meče. V dnešnej dobe však spôsob výroby tejto špeciálnej zliatiny nepoznáme!
Sacsayhuaman nazvaná aj Orlie hniezdo je staroveká pevnosť Inkov, ktorá pozostáva z troch nad sebou terasovito postavených hradieb a každá je dlhá viac ako 365 metrov. Pevnosť sa nachádzajúca na okraji starobylého Indického mesta Cusco, ktoré bolo kedysi hlavným mestom. Pevnosť bola postavená okolo roku 1000 n.l. a údajne ju postavilo za 70 rokov okolo 30 tisíc mužov. Záhadné sú hlavne múry postavené z obrích kamenných blokov, niektoré sú vyššie ako 8 metrov a niektoré vážia viac ako 100 ton. Presnosť ich usadenia je neuveriteľná, pritom každý blok má iný rozmer, iný tvar a inú veľkosť. Do spojov medzi jednotlivými blokmi sa nedá nič tenké zasunúť.
Sacsayhuaman nazvaná aj Orlie hniezdo je staroveká pevnosť Inkov, ktorá pozostáva z troch nad sebou terasovito postavených hradieb a každá je dlhá viac ako 365 metrov. Pevnosť sa nachádzajúca na okraji starobylého Indického mesta Cusco, ktoré bolo kedysi hlavným mestom. Pevnosť bola postavená okolo roku 1000 n.l. a údajne ju postavilo za 70 rokov okolo 30 tisíc mužov. Záhadné sú hlavne múry postavené z obrích kamenných blokov, niektoré sú vyššie ako 8 metrov a niektoré vážia viac ako 100 ton. Presnosť ich usadenia je neuveriteľná, pritom každý blok má iný rozmer, iný tvar a inú veľkosť. Do spojov medzi jednotlivými blokmi sa nedá nič tenké zasunúť.
Všetky bloky boli na toto miesto dopravené zo vzdialenosti cca 3 km a neboli pospájané žiadnou maltou alebo iným stavebným lepidlom. Stavba podnes stojí a nik si nedokáže vysvetliť ako je možné že tak stará stavba bola postavená takou technológiou, ktorá pretrvala až podnes. Počas zemetrasenia sa totiž kamene síce pohnú ale samé sa "postavia" späť na pôvodné miesto.
Zberači morských húb objavili na dne mora vo vraku rímskej lode drevenú bedňu a v nej záhadný predmet z bronzu. Predmet má mnoho ozubených koliesok a jeho vek je odhadovaný na 150 až 100 rokov p.n.l. Zistilo sa že toto zariadenie určovalo pohyb slnka a mesiaca, dokázalo predpovedať zatmenie mesiaca a slnka, dokonca dokázalo predviesť aj nepravidelný pohyb planét našej sústavy. Túto technológiu sme zaviedli my až v niekedy v 16 storočí n.l. Tak ako je možné že sa tento staroveký prístroj nachádzal vo vraku potopenej lode z čias rimanov?
Zberači morských húb objavili na dne mora vo vraku rímskej lode drevenú bedňu a v nej záhadný predmet z bronzu. Predmet má mnoho ozubených koliesok a jeho vek je odhadovaný na 150 až 100 rokov p.n.l. Zistilo sa že toto zariadenie určovalo pohyb slnka a mesiaca, dokázalo predpovedať zatmenie mesiaca a slnka, dokonca dokázalo predviesť aj nepravidelný pohyb planét našej sústavy. Túto technológiu sme zaviedli my až v niekedy v 16 storočí n.l. Tak ako je možné že sa tento staroveký prístroj nachádzal vo vraku potopenej lode z čias rimanov?
Vojny medzi bizanstkými a rímskymi bojovníkmi (v rozmedzí 7 až 12 stor. po Kristovi) prebiehali často na mori. Bizantskí bojovníci vtedy používali systém rôznych rúrok ktoré vlastne tvorili akýsi plameňomet cez ktorý chrlili horľavú tekutinu na svojich nepriateľov. Dodnes sú zachované dokumenty obsahujúce popis a kresby fungovania tejto zbrane, ktorá je nazvaná Grécky, Bizantský alebo tekutý oheň. Výroba tejto horľavej tekutiny bola však tajná a podnes sa vedcom nepodarilo zistiť o akú horľavú látku to vtedy išlo. A čo je na tomto najzáhadnejšie? Horľavá látka sa nedala ničím uhasiť - ani vodou, tá jej práve naopak ešte viac dodávala na intenzivite horenia!
A naviac: vyzerá to tak, že Edison nebol prvý kto vynašiel žiarovku. Na stenách podzemného chrámu bohyne Hathor (Egypt) sú zobrazené zaujímavé obrazce, nápadne sa podobajúce našim dnešným žiarovkám. Aby toho nebolo málo, objavené tu boli aj hlinené nádoby veľmi podobného charakteru ako boli nádoby objavené v Bagdade. Je zjavné, že už vtedy si ľudia mali čím posvietiť ...
Nuž, dnes objavujeme to, čo už dávno bolo vynájdené...
A naviac: vyzerá to tak, že Edison nebol prvý kto vynašiel žiarovku. Na stenách podzemného chrámu bohyne Hathor (Egypt) sú zobrazené zaujímavé obrazce, nápadne sa podobajúce našim dnešným žiarovkám. Aby toho nebolo málo, objavené tu boli aj hlinené nádoby veľmi podobného charakteru ako boli nádoby objavené v Bagdade. Je zjavné, že už vtedy si ľudia mali čím posvietiť ...
Nuž, dnes objavujeme to, čo už dávno bolo vynájdené...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára